Amygdalín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Amygdalín alebo vitamín B17 (C20H27NO11) je glykozid, ktorý izolovali z marhuľových kôstok Pierre-Jean Robiquet a Antoine François Boutron Charlard v roku 1830. Neskôr jeho vlastnosti skúmali aj Justus von Liebig, Friedrich Woehler a iní.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Amygdalín sa najviac vyskytuje v horkých kôstkach mandlí, marhúľ, sliviek, čerešní a jabĺk. Práve táto látka dodáva kôstkam ich horkú chuť. V súčasnosti sa dá pripraviť aj synteticky.

Použitie v medicíne[upraviť | upraviť zdroj]

Od 50. rokov je amygdalín, ako aj jeho modifikovaná forma, nazývaná laetril alebo tiež vitamín B17, propagovaný ako liečba rakoviny. Amygdalín však nie je vitamínom, jeho protinádorovú účinnosť vyvrátili mnohé štúdie. Pri perorálnom prijatí sa vplyvom enzýmov prítomných v tráviacom trakte rozkladá za vzniku kyanovodíka, čo spôsobuje jeho toxicitu.

V roku 1972 sa v Memorial Sloan-Kettering Cancer Centre v USA testoval amygdalín na protinádorovú účinnosť. Vedec Kanematsu Sugiura, ktorý vykonával testy, zistil, že laetril inhibuje sekundárne nádory (metastázy) u myší, pričom nelikviduje primárne nádorové ložiská. Testy niekoľkokrát opakoval s rovnakým výsledkom, ale ani trom ďalším vedcom sa nepodarilo jeho výsledky opakovať. Aj keď tieto predbežné a nepresvedčivé výsledky boli považované za nedostatočne overené, dostali sa k propagátorom laetrilu, čo vyvolalo výraznú pozornosť laickej verejnosti.

V snahe potvrdiť či vyvrátiť výsledky K. Sugiuru bol v MSKCC vykonaný kontrolovaný experiment, kde niektoré myši dostávali injekcie laetrilu a iné placebo. Sugiura, ktorý nevedel, ktoré myši dostávali laetril, vykonal patologickú analýzu. V tomto kontrolovanom a zaslepenom experimente laetril na rozdiel od prvých Sugiurových experimentov nevykazoval inú aktivitu ako placebo.