Anna Daučíková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anna Daučíková
slovenská umelkyňa
Anna Daučíková na Mezipatrech r. 2006
Anna Daučíková na Mezipatrech r. 2006
Narodenie18. august 1950 (73 rokov)
Národnosťslovenská
Zamestnanievizuálna umelkyňa
Alma materVysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anna Daučíková

Anna Daučíková (* 18. august 1950) je slovenská výtvarníčka a vizuálna umelkyňa. Vo svojej umeleckej tvorbe sa venovala maľbe, fotografii, akčnému umeniu a performovaniu. Vytvorila sériu umeleckých inštalácií. V polovici 90. rokov sa naplno začala venovať videu. Je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej umeleckej scény a jej práce nadobudli uznanie i v zahraničí.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Počas rokov 1972 – 1978 študovala v Ateliéri Sklo odbor architektúra u docenta Václava Cíglera na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave. Počas 80. rokov žila v Moskve, kde sa intenzívne venovala najmä štrukturálnej maľbe. Maľovala obrazy plné numerických vzorcov. V Moskve sa taktiež venovala fotografii, nafotila Čiernobiely fotografický súbor moskovsko-sovietskeho obdobia. Iba veľmi malá časť týchto fotografií bola vystavená. V roku 1991 sa vrátila späť na Slovensko a spoluzaložila prvý slovenský feministický časopis Aspekt.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 opustila maľbu a venovala sa umeleckým inštaláciám, performovaniu a nakoniec videu. Neskôr sa venovala výhradne len tejto oblasti. Jej práca je ovplyvnená nielen jej sexuálnou orientáciou, ale taktiež aj genderovou tematikou. Precízne pracuje s priestorom, jasne a s presnosťou formuluje témy, časťou ktorých je veľmi často otázka homosexuality. Venuje sa telu, telesnosti a stvárňuje sexuálne túžby. Jej poňatie „Politického tela“ je ľudské telo vnímané nielen svojou telesnosťou, ale v komplexe kultúrnych a civilizačných súvislostí.

Práve uvažovaním o sebe a svojej sexualite hľadá svoje miesto v spoločnosti. Otázka vlastnej identity je hlavnou tematikou. Umelkyňa je presvedčená, že sexualita si má uchovať svoju výnimočnosť. Veľmi dobre si uvedomuje a taktiež sa snaží, aby jej tvorba nebola označovaná ako obscénna. Pri svojej videotvorbe nemusí prvoplánovo ukazovať telo, ale prostredníctvom využitých zvukových a hmatových prostriedkov dokáže vizualizovať túžbu. Sama sa označuje za „príznakovú umelkyňu“. Výstavy navštevuje iba sporadicky.

Obraz považuje za základ výtvarného umenia a práve video je podľa jej vnímania obraz v pohybe. Veci neponíma v znakových formách, ale naopak, preferuje celé obrazy a hlavne proces ich tvorby. Jej umenie obsahuje miesto a čas. Pre prezentáciu potrebuje diváka, bez divákov neexistuje.

Od roku 1999 sa venuje i pedagogickej činnosti nielen na bratislavskej Vysokej škole výtvarného umenia, kde vedie ateliér videa a multimediálnej tvorby, ale prostredníctvom svojich nových pedagogických metód školí od roku 2001 mladých výtvarníkov na pražskej AVU.

Je presvedčenou feministkou a jej tvorba je súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2006: Hilibitačná prednáška na AVU v Prahe „Vrhnúť poklad na pohyblivý obraz - video ako obraz v pohybe“
  • 2010: Výchova dotykom, výstava Gender Check MUMOK, Viedeň
  • 2011: Medzinárodný výstavný projekt MAPY, Slovenská národná galéria v Bratislave
  • 2011: Nulté roky, Videosekcia, Považská galéria umenia v Žiline
  • 2012: Hidden Publics, Galéria Emila Filly

Videotvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1995: Acquabelle, 17 min.
  • 1996: Afternoon, 5:11 min.
  • 1997: Kissing Hour, 6 min.
  • 1998: Queen's Finger, 3:54 min.
  • 2000: Siesta, 2 min.
  • 2003: Malholandrajv, 3:47 min.
  • 2003: We Care About Your Eyes, 14:22 min.
  • 2004: Piano Trio in B Flat, 3:40 min.
  • 2005: Passing, 2 min.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2016: Cena od Jiřího Surůvky pre umelcov nad 35 rokov[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Artalk.cz [online]. artalk.cz, 2016-12-09, [cit. 2020-11-07]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anna Daučíková na českej Wikipédii.