Antroponymum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Antroponymum alebo osobné meno alebo meno je vlastné meno človeka. Súbor antroponým sa nazýva antroponymia. Výskumom antroponým sa zaoberá antroponomastika.

Ako meno sa v užšom zmysle označuje aj len časť antroponyma známa aj ako krstné meno či rodné meno. Meno vydatej ženy, ktoré mala za slobodna, sa nazýva rodné priezvisko.

Druhy mena:

Na Slovensku sa vo včasnom stredoveku používala jednomenná sústava. V 15. storočí začala vznikať dvojmenná sústava ((krstné/rodné) meno – prímeno) a od 18. storočia je právne záväzná dvojmenná sústava ((krstné/rodné) meno – priezvisko).

Meno v religionalistike[upraviť | upraviť zdroj]

Meno bolo považované za starých čias za jednu z duší bytosti, ktorá ho niesla a ktorá mala okrem neho aj ďalšie duše, ako krv, dych, tieň, dušu-dvojníka. Meno bolo s jeho nositeľom bytostne spojené. Preto sa ani človek väščinou kdekomu nepredstavoval. V niektorých krajinách mali králi dve mená: jedno pre bežné používanie, druhé tajné. Inde sa miesto mena kráľa vôbec používala náhrada: faraon (= veľký dom), v Turecku sa vravelo Veľká brána. Indiáni niektorých kmeňov nepoužívali mená ani medzi blízkymi. Žena označovala muža: otec mojich detí. Meno tu je miestom, kde sa mi môže pomôcť dobrorečením alebo ublížiť zlorečením. Aj boh má svoje meno. Je sväté, nemožno ho teda beztrestne používať zbytočne. Býva niekedy tabu, ako to bolo do značnej miery v neskorom Izraeli. Vzývať boha, čiže volať jeho meno, je radno na svätom mieste, ak chce človek s bohom vstúpiť do kontaktu. Vzývanie sa však neviaže len na sväté miesto. Volanie božieho mena spolu s prívlastkami alebo krátkymi oslavnými vetami alebo prosbami tvorí litániu. Vzývanie takisto iniciuje modlitbu.

Meno na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je výber prvého mena obmedzený kalendárom. Niektoré zmeny mena sú umožnené na matričnom úrade. Ide o zmenu po rozvode, meno osvojeného dieťaťa, doplnenie druhého či tretieho prvého mena. Zmena je možná aj ekvivalent mena v inom jazyku. Každý typ zmeny je však povolený iba raz. Iné zmeny sú možné len so súhlasom okresného úradu kam občan podáva žiadosť. Zákonným je len „dôvod osobitného zreteľa“.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KREKOVIČ, Milan. Prečo je dôležité meno. SME: Magazín Víkend, 1 2014, roč. 22, čís. 32, s. 8. ISSN 1335-440X.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]