Argó (mytologická loď)

Argó alebo Argo (starogr. Ἀργώ – Argó, „rýchla“) je v gréckej mytológii názov lode Argonautov, s ktorou sa plavili po zlaté rúno do Kolchidy.

Staviteľom lode bol Argos, syn hrdinu Arestora. Loď sprevádzala a potom chránila na cestách bohyňa Aténa. Hovorilo sa tiež, že vľúdny morský boh Glaukos postavil loď Argó a riadil ju pri plavbe Argonautov. Vodcom výpravy bol Iasón, právoplatný nástupca trónu v Iólku, ktorý sa však naplnenia týchto práv nikdy nedočkal.

V prístavisku sa stavala obrovská loď, jej stavbu riadil majster Argos. Bola to loď dosiaľ nevídaná, s päťdesiatimi veslami a pritom tak ľahká, že ju plavci mohli niesť na pleciach.

Posádku lode tvorilo päťdesiat najlepších mužov z celého Grécka, samí známi hrdinovia, medzi nimi Herakles, Théseus, Péleus, Meleagros, najmenej dvaja veštci a mnohí ďalší. Kormidelníkom lode bol silný Tifys, loď navigoval bystrozraký Lynkeus, ktorý videl nielen pod vodu, ale aj cez skaly, slávny spevák Orfeus veslárom udával takt hrou na lýre a piesňou. Miesta pri veslách si posádka vyžrebovala, Herakles ale musel sedieť uprostred, pretože kamkoľvek prešiel, loď sa hneď nakláňala na tú stranu.

Keď sa loď spúšťala na vodu, posádka obetovala bohom s prosbami k Apollónovi o úspech výpravy a šťastný návrat. Pri vyplávaní sledovali obrovskú loď zástupy ľudí a obdivovali jej krásu a trblietavú výzbroj posádky.

Miesto, kde Argó prvýkrát pristála na prenocovanie, bolo na jej počesť pomenované Argos.

Na svojej púti zvládla a prečkala loď Argó mnohé nebezpečenstvá:

Keď preplávala prielivom Bospor, kde sa dve obrovské skaly Symplégady nepretržite rozostupovali a zrážali a tak rozdrvili všetko, čo sa priplietlo do cesty. Plavci preto najskôr vypustili holubicu, ktorá medzi skalami preletela, len niekoľko pier z chvosta jej skaly pricvikli a odtrhli. Nato sa dala do pohybu Argó, všetci úporne veslovali, ale prúd ich stále strhával späť. Loď ale potom preplávala s výdatnou podporou bohyne Atény, ktorá jednu so skál na chvíľu podržala a tak záhube unikli, len ozdobu na kormidle skaly rozdrvili, keď sa zrazili za loďou. Potom sa skaly rozostúpili a od tej doby stoja pevne. Tak predpovedala veštba, že ak prepláva čo len jediná loď, už nikdy skaly nebudú žiadnu inú loď obťažovať.
Už pri stavbe lode bol do nej zabudovaný čarovný kúsok hlavného trámu. Ten sa na zdesenie posádky ozval v priebehu cesty a oznámil im, čo ich na cestách ešte čaká.
Po odchode zo zeme Fajákov Lynkeus stratil orientáciu a ich loď uviazla na piesočnom pobreží. Pretože naokolo bola len samá plytčina, nebolo iného východiska než loď položiť na plecia a niesť ju. Niesli ju dvanásť dní a dvanásť nocí cez púšť. Až v tritónskej zátoke loď zložili a až tam ich boh Tritón priviedol k hlbokej vode.

Dlhá cesta lode Argó skončila tam, kde začala, v slávnom meste Iólkos, kde bola slávnostne privítaná. Loď aj posádka si dobyla ohlas a slávu, báj o Argonautoch a zlatom rúne sa stala jednou z najznámejších v gréckej mytológii.

Kedysi najslávnejšia loď Argó nakoniec skončila vytiahnutá na brehu pri Isthme, kde potom počas dlhých rokov spráchnivela. Tam ju náhodou našiel nešťastný Iasón, ktorý sa na svojej životnej púti stal vyhnancom. Keď si ľahol do jej tieňa, aby si oddýchol, spadla na neho počas spánku spráchnivená korma a pochovala ho. Taký neslávny bol koniec lode Argó a tiež jej kapitána.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argó na českej Wikipédii.