Atalanté (dcéra Schoinea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atalanté a Hippomenes, autor:Guido Reni (1575–1642)

Atalanté alebo Atalanta alebo Atalante (starogr. ἈταλάντηAtalanté, lat. Atalanta) je v gréckej mytológii dcéra boiótskeho kráľa Schoinea a jeho manželky Klymeny.[1][2][3]

Keď sa Atalanta narodila, jej otec, ktorý túžil len po synoch, ju nechal pohodiť v lese. Dieťa však našla medvedica a zachránila ho. V divočine potom odkázaná sama na seba vyrástla na statnú a krásnu dievčinu, ktorá prekonala v behu ktoréhokoľvek muža.[1]

Krása Atalanty neunikla zraku mnohých mužov a hoci o to nestála, ctitelia ju obletovali.[2] Keď sa niektorý z nich nedal odbiť, vyzvala ho na preteky v behu, ale vopred sa s ním dohodla, že ak zvíťazí, zachová si slobodu. Víťazila potom až dovtedy, pokiaľ ju nepredbehol krásny Hippomenes, ktorému však pri tom pomohla bohyňa Afrodita. Bohyňa mu dala tri zlaté jablká a poradila mu, aby vo chvíli, keď ho bude Atalanta dobiehať, jedno zahodil.[2] Atalanta zlatým jablkám neodolala a kým ich pri pretekoch zbierala, do cieľa sa oneskorila. Veľmi ju to ale nemrzelo, lebo Hippomenes sa jej páčil.[1]

Atalanta sa však za Hippomena nakoniec aj tak nevydala. Keď s ním v očakávaní blízkej svadby odišla do Onchésta, kde mu v starom lesnom chráme prejavila lásku, najvyšší boh Zeus ich za znesvätenie posvätného miesta za trest premenil na lesné zvieratá.[1]

V starších mýtoch o Atalante išlo o dve osoby rovnakého mena, jednej z Arkádie, druhej z Boiótie, ktoré nespájali spoločné príhody. Postupne sa však tieto mýty a osoby začali prekrývať, až nakoniec splynuli. Ako sa zdá, prvý ich spojil v druhom storočí pred Kr. autor Apollodoros.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 80-81.
  2. a b c Hesiodos, Atalanta, fr.14.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,35,10.