Atelektáza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Atelektáza pravého pľ. krídla

Atelektáza (iné názvy: atelektáza pľúc, bezvzdušnosť pľúc(neho tkaniva), nezvdušnosť pľúc(neho tkaniva), kolaps pľúc, pľúcny kolaps) je chorobný stav, kedy je rôzne veľká časť pľúcneho parenchýmu nevzdušná. Môže byť prítomná už u novorodenca (vrodená) alebo vzniknúť neskôr. Niektoré zdroje ako atelektázu (v užšom zmysle) označujú len atelektázu novorodencov,[1] iné (napr. MKCH-10) zas naopak len ostatné prípady. Od pľúcnej konsolidácie sa líši tým, že vzduch nie je nahradený patologickým obsahom a preto je objem postihnutej časti pľúc zreteľne menší.

Na rtg snímke sa atelektáza zobrazí ako homogénne zatienenie s prejavmi zmenšenia objemu pľúc (presun mediastína, vyššia poloha bránice a podobne).

Atelektáza môže byť podľa rozsahu subsegmentálna, segmentálna, lobárna alebo alárna; podľa tvaru platničková alebo okrúhla. Osobitnou formou je tzv. platničková atelektáza.

Príčiny vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšou príčinou vzniku atelektázy je uzavretie priedušky (odb. bronchiálna obštrukcia), ktorá danú časť pľúc ventiluje, s následným vstrebaním (resorbciou) vzduchu pod úrovňou uzáveru.[2] Najčastejšou príčinou takéhoto uzáveru je u dospelých nádor alebo hlienová zátka. Vzácnejšími príčinami sú vdýchnuté cudzie teleso, zúženie priedušky alebo jej útlak zvonku (napríklad zväčšenou lymfatickou uzlinou). U detí sú príčiny odlišné, nádory priedušiek a pľúc sú u nich veľmi zriedkavé; najčastejšou príčinou sú hlienové zátky (časté pri astme alebo cystickej fibróze) a vdýchnuté cudzie teleso.

Atelektázu môže ďalej spôsobiť akýkoľvek proces, ktorý zaberá miesto v hrudníku. Môže pľúca buď stláčať (tzv. kompresívna atelektáza), alebo im umožňuje sa retrahovať (tzv. pasívna atelektáza) Kompresívnu atelektázu spôsobuje napríklad tekutina v pleurálnej dutine (odb. fluidothorax), pasívnu vzduch v pleurálnej dutine (odb. pneumothorax).[3]

Ďalšou príčinou môže byť infekcia (zväčša chronická), ktorá pľúcny parenchým postupne ničí fibrózou a bronchiektáziami.

Zobrazovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na diagnostiku lobárnej atelektázy (postihujúcej celý pľúcny lalok) je dostačujúca rtg snímka hrudníka. Počítačová tomografia sa používa v nejasných prípadoch, väčšinou keď je atelektáza spojená i so zápalom pľúc a tekutinou v pleurálnej dutine.

Základným morfologickým prejavom u oboch zobrazovacích metód je zatienenie/nevzdušnosť príslušného pľúcneho laloka a zmenšenie jeho objemu. Ďalšie prejavy sú presuny okolitých štruktúr v dôsledku zmeny objemu, najmä mediastína. Dochádza tiež ku kompenzačnému zväčšeniu objemu susedných lalokov, ktorý je však málo patrný a nešpecifický.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HANSELL, DM, Bankier AA, MacMahon H et al Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging. Radiology, 2008, čís. 246, s. 700. Dostupné online.
  1. Poruchy vzdušnosti plíce [online]. Masarykova univerzita, [cit. 2011-08-22]. Dostupné online. (po česky)
  2. WOODRING, JH; REED, JC. Types and mechanisms of pulmonary atelectasis. Journal of Thoracic Imaging, 1996, roč. 11, čís. 2, s. 92-108. Dostupné online. ISSN 0883-5993.
  3. HANSELL, David M. Imaging of Diseases of the Chest. [s.l.] : Mosby (Elsevier), 2010. ISBN 9780723434962. (anglicky)