Bakerova cysta
Bakerova cysta (tiež popliteálna cysta) je vačok, naplnený synoviálnou tekutinou v podkolennej jamke. Najčastejšie sa objavuje ako komplikácia poškodenia kolenného kĺbu poranením alebo zápalom. Prejavuje sa opuchom, bolesťou a pocitom tlaku, ktorý niekedy obmedzuje pohyb, ale často je úplne bez príznakov. Pomenovaná je po Williamovi Bakerovi, ktorý toto ochorenie popísal roku 1877.
Príčina[upraviť | upraviť zdroj]
Bakerova cysta vzniká naplnením vychlípky z kĺbového puzdra kolenného kĺbu alebo popliteálnej burzy (puzdro s mazom, uľahčujúce pohyb šľachy medzi kosťami alebo svalmi) synoviálnou tekutinou, čo je väzká tekutina, znižujúca trenie pri pohyboch v kĺboch. Je väčšinou dôsledkom poranenia alebo chorobného procesu v kolennom kĺbe, pri ktorom sa tvorí zvýšené množstvo synoviálnej tekutiny (sekundárna Bakerova cysta), ale môže vzniknúť aj bez zjavného chorobného procesu (primárna Bakerova cysta) – to skôr u mladých ľudí.
Príznaky[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi hlavné príznaky Bakerovej cysty patria bolesť, opuch a pocit tlaku v podkolennej jamke. Často sa dá nahmatať ako hrčka v podkolennej jamke. Niekedy bráni úplnému skrčeniu končatiny v kolennom kĺbe. Často sú súčasne príznaky vyvolávajúceho ochorenia kolenného kĺbu, napríklad jeho opuch a bolesti pri pohyboch. Pre potvrdenie diagnózy väčšinou stačí ultrasonografické vyšetrenie, ktorým sa dá zobraziť cystický útvar v podkolennej jamke. Ultrasonograficky sa dá zistiť aj prípadná trombóza hlbokých žíl, ktorá má podobné príznaky a jej liečba je neodkladná. Do úvahy prichádza aj vyšetrenie nukleárnou magnetickou rezonanciou, ktorým sa dá diagnostikovať aj poškodenie kolenného kĺbu.
Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]
Ochorenie sa niekedy opakuje, v závislosti od vyvolávajúceho ochorenia. Bakerova cysta sa vcelku zriedkavo pretrhne a obsah zatečie medzi svaly na lýtku a stehne, čo vyvolá intenzívne bolesti.
Liečba[upraviť | upraviť zdroj]
Zahojenie Bakerovej cysty často závisí od vyliečenia ochorenia kolenného kĺbu, ktoré ju spôsobilo. V každom prípade je potrebné nezaťažovať postihnutú končatinu. To často postačuje k ústupu ťažkostí počas dní až týždňov. V akútnom štádiu pomáhajú ľadové obklady. Ľad (alebo iná zmrazená hmota) sa však nesmie prikladať priamo na kožu, aby nevznikli omrzliny a treba ju zabaliť do tkaniny, napríklad uteráka. Ľad má byť priložený 10 – 30 minút. Pomáhajú aj bežné protizápalové lieky – kyselina acetylsalicylová, ibuprofen, diklofenak a fyzioterapia.
Ak sa stav nelepší, ďalšia liečba patrí do rúk lekára. Treba zistiť a liečiť súvisiace ochorenie kolenného kĺbu, ktorým môže byť zápalové, degeneratívne, napríklad osteoartróza, alebo následok poranenia – poškodenie menisku alebo väziva. Bez toho nemusí byť dlhodobo úspešná ani punkcia cysty (odsatie jej obsahu hrubou ihlou) alebo injekčné podanie protizápalového lieku. Poslednou možnosťou je chirurgické odstránenie cysty, ktoré sa často spája s operačnou liečbou vyvolávajúceho ochorenia, napríklad poškodeného menisku alebo väzu v kolene.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Bakerova cysta: príčiny, prejavy a liečba. Dostupné online: https://sk.medlicker.com/583-bakerova-cysta-priciny-prejavy-a-liecba Aktualizované 9.3.2019, citované 16.9.2019
- Gonzales, David M.: Cystic Lesions About the Knee. Medscape, New York. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/1250593-overview (po anglicky) Aktualizované 29.12.2018, citované 16.9.2019.
- Baker's cyst. Článok na anglickej verzii Wikipédie