Balmerov skok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Balmerov skok na spektrogramoch dvoch hviezd: nadobra Epsilon Orionis (hore) a trpaslíka Gama Aurigae (dole); zvislá čara označuje polohu hrany Balmerovej série

Balmerov skok alebo Balmerova diskontinuita je náhly pokles intenzity spojitého spektra pri hrane Balmerovej série (okolo 370 nm).

Príčinou Balmerovho skoku je absorpcia svetla ionizáciou elektrónov z druhej energetickej hladiny v atómoch vodíka. Veľkosť Balmerovho skoku sa vyjadruje vzťahom D = log (I1/I2), kde I1 je intenzita kontinua na dlhovlnnej strane spektra tesne pred Balmerovým skokom a I2 intenzita kontinua na krátkovlnnej strane tesne za Bamerovým skokom. Hodnota D závisí od teploty a používa sa ako jeden z parametrov pri spektrálnej klasifikácii hviezd.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.