Bantuské jazyky
Bantuské jazyky alebo bantuština alebo bantu je skupina asi 300 afrických černošských jazykov a nárečí (napr. zuluština, swahilčina, tongčina (Malawi), tongčina (Zambia), kikujčina a i.). Je to zďaleka najväčšia podskupina benue-konžských jazykov, čo je podskupina nigersko-konžskej rodiny. Vyznačujú sa triednymi predponami pri podstatných menách.
Guthrieho klasifikácia[upraviť]
Prvé rozdelenie bantuských jazykov do geografických zón urobil v roku 1948 profesor Malcolm Guthrie (1903-1972). Z genealogického hľadiska sa dá považovať za platnú v Guthrieho rozdelení iba zóna S. Na základe fonetickej podobnosti sú zóny zoskupené na severozápadnú (A-C a z časti D) a centrálnu skupinu (D-S).
Severozápadna skupina
- Zóny A,B,C - 162 jazykov, 13 mil. hovoriacich
Centrálna skupina
- Zóny D,E,F,G,H,J,K,L,M,N,P,R,S - 321 jazykov, 269 mil. hovoriacich
Zoznam bantuských jazykov[upraviť]
Uvedené sú najpočetnejšie jazyky (podľa počtu hovoriacich).
- swahilčina (75-80 mil.)
- tswančina (1 mil.)
- rundčina (kirundu) (5 mil.)
- lingalčina (lingala) (9 mil.)
- lubčina (luba) (6,5 mil.)
- monokutubčina (monokituba, munukutuba, kituba) (4,5 mil.)
- čeva (ňandža, maravi, čičeva) (7 mil.)
- rwandčina (7 mil.)
- sukuma (5,5 mil.)
- gandčina (ganda, lugandčina, luganda) (4 mil.)
- bembčina (bemba) (3,3 mil.)
- šončina (11 mil.)