Bantustan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bantustan (iné názvy: Bantu homeland, black homeland, black state alebo jednoducho homeland – domovina) je názov pre umelo vytvárané územia pre černošské obyvateľstvo v JAR (v rokoch 1959 – 1994) a v Juhozápadnej Afrike (dnešná Namíbia, v rokoch 1968 – 1989). Vytváranie bantustanov bolo súčasťou politiky apartheidu. Bolo vytvorených desať bantustanov v JAR a desať v Juhozápadnej Afrike, ktorá bola vtedy okupovaná JAR. Cieľom bolo koncentrovať príslušníkov jednotlivých etnických skupín a vytvoriť tak etnicky homogénne územia, na ktorých základe by vznikli "autonómne" národné štáty pre jednotlivé skupiny juhoafrického černošského obyvateľstva. Jednotlivé bantustany boli umelo osídľované určitým černošským kmeňom, napr. Ciskei, Transkei.

Termín bol po prvý raz použitý v 40. rokoch 20. storočia, bol vytvorený zo slov bantu (s významom "národ" v niektorých bantuských jazykov) a -stan (prípona, ktorá v perzštine a ostatných iránskych jazykoch znamená "krajina").

Bantustany v JAR zaberali len 13 percent rozlohy štátu, kým navrhnuté boli pre približne 75 percent obyvateľov JAR.[1] Bantu Homelands Citizenship Act (1970) declaroval, že všetci Afričania sú skôr občanmi "domovín" než samotnej JAR.[1] Niektorým z bantustanov bola udelená nezávislosť. V Juhoafrickej republike to boli Transkei, Bophuthatswana, Venda a Ciskei, kým ostatné (ako napr. KwaZulu, Lebowa a QwaQwa) dostali čiastočnú autonómiu, ale nikdy nedostali nezávislosť. V Juhozápadnej Afrike bola bantustanom Ovamboland, Kavangoland a East Caprivi udelená samospráva. Nezávislosť bantustanov nebola vo svete žiadnym štátom oficiálne uznávaná. Obyvatelia tých bantustanov, ktoré dostali nezávislosť, stratili juhoafrické občianstvo, išlo o celkovo 8 miliónov ľudí.[1] Po roku 1994 boli bantustany znovuzačlenené do Juhoafrickej republiky.[1]

Bantustany v JAR[upraviť | upraviť zdroj]

Bantustany v Juhoafrickej republike

Celkom jestvovalo nasledujúcich desať bantustanov:

Lesotho a Svazijsko tento status nemali. Boli plne nezávislými štátmi, vznikli na základe skorších britských protektorátov; ani Botswana nepatrila do tejto kategórie.

Hlavné údaje o jednotlivých bantustanoch[upraviť | upraviť zdroj]

Bantustan Vznik Rozloha (km2) Obyvateľstvo (1992) Hlavný národ Hlavné mesto
Bophuthatswana 1977 44 000 2 500 000 Čvánovia Mmabatho
Ciskei 1981 7 700 1 100 000 Xhosa Bisho
Transkei 1976 42 000 4 750 000 Xhosa Umtata
Venda 1979 7 400 720 000 Venda Thohoyandou
Gazankulu 1973 40 000 870 000 Tonga Giyani
Kangwane 1981 3 720 600 000 Amaswazi Nyamasane
Kwandebele 1986 1 800 375 000 Ndebele Kwamhlanga
Kwazulu 1977 36 100 5 750 000 Zuluovia Ulundi
Lebowa 1972 21 300 2 950 000 Sotho Lebowa-Kgomo
Qwaqwa 1974 1 300 290 000 Sotho Phuthaditjhaba

Bantustany v Juhozápadnej Afrike[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa čiernych domovín v Namíbii k roku 1978.

Bantustanmi boli:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Bantustans [online]. Michigan State University, [cit. 2013-11-27]. Dostupné online. (angličtina)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bantustan na českej Wikipédii a Bantustan na anglickej Wikipédii.