Baranidlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
historický útok baranidlom na pevnosť
Baranidlo s ochrannou konštrukciou

Baranidlo v základnej forme je kmeň stromu ktorý slúžil na ničenie či poškodenie brán miest a pevností. Najjednoduchšou formou bojového stroja je obliehacie baranidlo, ktoré bolo pravdepodobne aj prvým strojom.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zaznamenané použitie baranidla bolo v boji Asýrčanov proti mestám Judey v 7. storočí pred Kr. Prvé baranidlá neboli pravdepodobne nič iné než otesané kmene stromov nesené mužmi. Časom sa hlava baranidla spevnila železom, aby sa zabránilo jej rozštiepeniu, neskôr dostala hlavica liate alebo kované zakončenie.

Stredoveké baranidlo bolo zvyčajne pripevnené na rámovej konštrukcii s kolesami, ktoré boli upravené tak, aby uniesli hmotnosť samotného baranidla, takže muži sa mohli sústrediť na jeho rozhojdanie. Konštrukcia bola často vybavená nástavbou pokrytou namočenou kožou, ktorá chránila baranidlo a jeho obsluhu pred lukostrelcami či inými taktikami používanými na obranu hradieb. Niektoré baranidlá dosahovali skutočne veľké rozmery, záviselo to od toho, kde ich bolo potrebné použiť.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baranidlo