Baskičtina
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Baskičtina (Euskara) |
|
| Štáty | |
|---|---|
| Región | Francúzske Baskicko |
| Počet hovoriacich | 665 800[1] (2006) |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | izolovaný jazyk |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | menšinový jazyk vo Francúzsku |
| Regulátor | Euskaltzaindia |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | eu |
| ISO 639-2 | baq (B) eus (T) |
| ISO 639-3 | eus |
| Wikipédia | |
| Adresa | eu.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, Entziklopedia askea |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov |
|
Baskičtina (bask. euskara) je izolovaný jazyk (patrí neformálne medzi tzv. mediteránne jazyky). Je to jazyk Baskov.
Používa sa v Baskicku (Španielsko, Francúzsko) pri Biskajskom zálive. V španielskom Baskicku má spoločne so španielčinou štatút úradného jazyka. Pôvod baskičtiny je neznámy, existujú len niektoré hypotézy o kontakte s kaukazskými jazykmi či inými nezaradenými európskymi jazykmi. Hovorí ním približne milión ľudí.
Baskičtina je známa tým, že ide o jazyk pre cudzincov v dôsledku svojej zložitosti veľmi ťažko naučiteľný, podľa Wilhelma von Humboldta existuje až 216 baskických časovaní a podľa jazykovedca Schuchardta má jazyk až 50 000 slovesných tvarov.
Referencie[upraviť]
- ↑ IV. Inkesta Soziolinguistikoa Gobierno Vasco, Servicio Central de Publicaciones del Gobierno Vasco 2008, ISBN 978-84-457-2775-1
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baskičtina