Bell UH-1Y Venom
| UH-1Y Venom | |
 UH-1Y vzlieta z paluby lode USS San Diego | |
| Typ | viacúčelový vrtuľník |
|---|---|
| Výrobca | Bell Helicopter |
| Prvý let | 20. december 2001 |
| Zavedený | 8. august 2008 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | United States Marine Corps |
| Výroba | 2001 – súčasnosť |
| Vyrobených | 92 |
UH-1Y Venom je americký dvojmotorový viacúčelový vrtuľník, ktorý bol vyvinutý pre United States Marine Corps s ohľadom na podporu globálnych misií nasledujúce štyri desaťročia.
Venom je najmladším členom rodiny vrtuľníkov Huey a následovník veterána z vietnamskej vojny UH-1 Iroquois. Predstavuje v súčasnosti najvýznamnejšie vylepšenie bojom preverených vrtuľníkov rodiny Huey. Srdcom modernizácie je nový štvorlistý, kompozitný rotorový systém, ktorý sa vyznačuje balistickou odolnosťou proti palným zbraniam až do kalibru 23 mm. Má tiež vylepšené motory a prevodovky, integrovaný digitálny kokpit s viacúčelovými displejmi. V porovnaní s UH-1N má Venom väčšie užitočné zaťaženie, takmer o 50% väčší operačný dolet, vyššiu cestovnú rýchlosť a znížené vibrácie. Zdieľa až 84% svojich súčiastok (vrátane avioniky) s bojovým vrtuľníkom AH-1Z Viper.[1]
UH-1Y je známy aj pod prezývkou "Yankee". Dokáže operovať aj v tých najnáročnejších klimatických podmienkach, od arktického chladu až po púštne horúčavy. V americkej námornej pechote nahradil zastaraný typ UH-1N Twin Huey.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
V prednej časti kokpitu sedia dvaja piloti vedľa seba a vďaka rozmerným čelným sklám majú výborný výhľad. V zadnej časti kabíny je priestor pre prepravu cestujúcich alebo materiálu.
Dvojica turbohriadeľových motorov T700-GE-401C s výkonom 1800 koní poháňa hlavný štvorlistý rotor ako aj menší chvostový rotor. Venom dosahuje maximálnu rýchlosť 314 km/h a cestovnú rýchlosť 272 km/h. Vrtuľník vydrží vo vzduchu 3,3 hodiny, má dostup viac ako 6 100 m a stúpavosť 12,8 m/s.
Optický senzor sa nachádza v prednej časti pod trupom stroja a na boku vrtuľníka sú dva závesné body pre výzbroj. Venom môže byť vyzbrojený dvojicou guľometov M240 kalibru 7,62×51 mm, GAU-21 kalibru 12,7 mm alebo GAU17/A Gatling kalibru 7,62×51 mm. Pozemné ciele však dokáže veľmi účinne eliminovať aj neriadenými raketami vzduch-zem Hydra70 alebo raketami s laserovým navádzaním APKWS.[2]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Špecifikácie[3][upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 2 piloti
- Dĺžka trupu: 17,8 m
- Priemer rotora: 14,88 m
- Výška: 4,5 m
- Kapacita paliva: 1468 litrov
- Užitočné zaťaženie: 3 020 kg
- Max. vzletová hmotnosť : 8 391 kg
- Pohonná jednotka: 2x turbohriadeľový motor T700-GE-401C
- Výkon pohonnej jednotky: 1 800 koní
Výkony[upraviť | upraviť zdroj]
- Maximálna rýchlosť: 314 km/h
- Cestovná rýchlosť: 272 km/h
- Akčný rádius: 220 km
- Letová vytrvalosť: 3,3 hodiny
- Praktický dostup: viac ako 6 100 m
- Maximálne preťaženie: -0,5/+2,3 g
- Stúpavosť: > 12,8 m/s
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
- 2 guľomety 12.7 mm GAU-21, 7.62×51 mm M240D, alebo 7.62×51 mm NATO GAU-17/A Gatling
- neriadené rakety vzduch-zem Hydra70 kalibru 70 mm
- rakiet so súpravou APKWS (laserové navádzanie)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ UH-1Y Venom [online]. [Cit. 2018-12-04]. Dostupné online. Archivované 2018-10-17 z originálu.
- ↑ Bell UH-1Y Venom (Super Huey)
- ↑ BELL UH-1Y The Utility Helicopter For Any Mission [online]. [Cit. 2018-12-04]. Dostupné online. Archivované 2018-12-05 z originálu.