Benzonitril

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Benzonitril

Benzonitril (benzenkarbonitril; C7H5N) je nitril kyseliny benzoovej, ktorý sa používa v organickej syntéze a taktiež ako rozpúšťadlo. Táto organická zlúčenina je bezfarebná so sladkou mandľovou arómou a je horľavá.

Benzonitril objavil v roku 1844 nemecký chemik Hermann von Fehling.