Berlageho burza v Amsterdame

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 52° 22′ 30″ s.š., 4° 53′ 47″ v.d.

Berlageho burza v Amsterdame je architektonická pamiatka, nachádzajúca sa medzi ulicami Damrak a Beursplein, Oude Brugsteeg a Beursstraat v centre Amsterdamu, od architekta Hendrika Petrusa Berlageho. Budova slúži ako centrum výstav, kongresov a iných stretnutí. Väčšia (severná) časť slúži na recepcie a pre kancelárie Holandského filharmonického orchestra. Berlageho burza patrí medzi prvých 100 holandských Unesco pamiatok.

Dejiny, začiatky modernej architektúry[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1884 sa mestská samospráva Amsterdamu rozhodla postaviť novú burzu v časti Damrak. Dôvodom bol ekonomický rast a fakt že dovtedy existujúca burza od Jana Davida Zochera z roku 1848 bola v takmer v ruinách. Berlage sa spolu s Th. Sandersom zúčastnil prípravy projektu ako jeden z piatich vyzvaných ateliérov. V roku 1984 samospráva mesta vybrala architekta A.W.Weissmana aby naprojektoval prestavbu burzy od Zochera. Tento návrh bol neskôr základ pre návrh Berlageho. Berlage mal silnú podporu zo samosprávy a tak bolo možné burzu postaviť v období rokov 18981903. Nie je celkom jasné, v ktorom štýle je burza postavená, a tak sa tu dajú odsledovať vplyvy neoštýlu (neorenesancie) a Jugendstilu (vplyv Gottfrieda Sempera). Budova je však najviac spájaná so začiatkom modernej architektúry, keď bola príkladom pre Nieuwe Bouwen a pre Amsterdamskú školu (čiastočne negatívne). A netreba zabudnúť, že na tejto budove sa racionalizmus používaný Cuypersom (obaja Cuypers aj Berlage boli silne inšpirovaný prácami Viollet-le-Duca) definitívne otočil k moderne. Burza od Berlageho bola v roku 1999, Medzinárodnou úniou architektov (UIA), zaradená na list 1000 najdôležitejších budov dvadsiateho storočia.

Návrh[upraviť | upraviť zdroj]

V návrhu burzy Berlage použil princíp keď forma a ornament úzko komunikujú s rozmanitosťou konštrukcie. V skelete budovy použil Berlage dekoratívne prvky, ktoré mali Amsterdam, ako významné trhové mesto a centrum spoločnosti, vystihnúť ako mesto, kde peniaze už nehrajú dôležitú rolu. V exteriéri a interiéry umiestnil básne od Alberta Verweya. Ostatní umelci sa týmito básňami inšpirovali a ich obrazy sú taktiež typologicky umiestnené v budove burzy. Berlage sám navrhol niektoré svietidlá, nábytok a zábradlia.

Funkcie budovy[upraviť | upraviť zdroj]

V Berlageho ideovom návrhu sa v budove mali preplietať funkcie umenia, kultúry, ekonómie a spoločnosti. Napriek tomu v burze prevládal trh, boli tu miestnosti pre samosprávu, kaviareň, pošta a policajná stanica. Trhovisko sa však čoskoro presunulo v roku 1912 do novej budovy, kvôli novému spôsobu predaja a tiež preto, že sa obchodníci v tejto modernej Berlageho stavbe necítili dobre. Po roku 1985 sa do najväčšej severnej časti nasťahoval Holandský filharmonický orchester. Najskôr tu aj koncertovali, ale od roku 2002 tu už len organizujú stretnutia a konferencie. V južnej časti (kaviareň, Berlageho izba) sa organizujú rôzne stretnutia a kongresy. Nachádza sa tu aj sobášna sieň.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Beurs van Berlage na holandskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  • Haas, F.: Architektura 20. století, Praha 1978.
  • Kol. autorov: Het Nieuwe Bouwen – Voorgeschiedenis/Previous History, Delft 1982.
  • Moravanszky, A.: Die Erneuerung der Baukunst – Wege zur moderne in Mitteleuropa 1900 – 1940, Viedeň 1988.
  • Frampton, K.: Studies in Tectonic Culture – The Poetics of Constructionin Nineteenth and Twentieth Century Architecture, Chicago 1995.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]