Cesta späť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Cesta späť (nem. Der Weg zurück) je román nemeckého prozaika Ericha Maria Remarqua z roku 1931. Témou románu je mýtus frontového kamarátstva prenesený do civilného života. Cesta späť je voľným, umelecky menej vydareným[1] pokračovaním románu Na západe nič nového.[1]

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh skupinky vojakov, pochádzajúcich z jedného mesta, ktorý sa po skončení 1. svetovej vojny vracajú späť do svojich domovov. Sú plní optimizmu a dúfajú, že všetko bude tak, ako si predstavujú. Cestou z bojiska stretávajú amerických vojakov a vidia, že vojna bola dopredu rozhodnutá, pretože Američania majú dokonalé vybavenie, dostatok jedla a oni nemajú čo jesť a ich šaty sa na nich doslova rozpadajú.

Po návrate domov im celá vojna pripadá zbytočná a vojakom sa vybavujú staré príjemné spomienky na zážitky, ktoré tu prežili. V ich domovoch ich čaká veľké prekvapenie. Zisťujú, že sa veľmi zmenili, nemôžu si kdekoľvek vziať to čo chcú, ako to robili vo vojne. Tiež sa nedokážu správať ako ostatní, pretože vojna ich tak silno poznamenala, že na ňu nemôžu zabudnúť. Nezáleží, či niekto v afekte niekoho zabije, či sa niekto zblázni alebo spácha samovraždu, všetky tieto činy sú kruté a zbytočné.

V povojnovom Nemecku sa rozširujú podvody a čierne obchody. Vo vojne si boli všetci vojaci rovní a vďaka tomu si perfektne rozumeli a domnievali sa, že ich priateľstvo je skalopevné. Po nej sa ale začína dbať na sociálne postavenie, čo vedie k nenávisti, nepriateľstvu a častým sporom. Najkrutejšie je sklamanie niektorých vojakov, ktorí sa celú vojnu tešili domov, ale po ich návrate zisťujú, že ich manželky ich opustili. Veľa vojakov sa uchyľuje na dedinu, kde zastávajú rôzne obyčajné práce, z dôvodu predovšetkým kvôli vojne nedokončenom vzdelaní. Poslednou ranou je samovražda bývalých priateľov z vojny, ktorí psychicky nezvládnu váhu celej doby a spáchajú samovraždu.

Kniha je zamyslením nad vojnou a budúcnosťou, či sa bojovalo za dobrú vec či len z rozmarov generálov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Juríček, J. a kol.: Encyklopédia spisovateľov sveta; Bratislava, 1987