Cesta späť

Cesta späť (nem. Der Weg zurück) je román Ericha Maria Remarqua z roku 1931. Mýtus frontového kamarádstva prenesený do civilného života je obsahom románu Cesta späť, ktorý je voľným pokračovaním románu Na západe nič nového.

Dej

Rozpráva príbeh skupinky vojakov, pochádzajúcich z jedného mesta, ktorý sa po skončení 1. svetovej vojny vracajú späť do svojich domovov. Sú plní optimizmu a dúfajú, že všetko bude tak, ako si predstavujú. Cestou z bojiska stretávajú amerických vojakov a vidia, že vojna bola dopredu rozhodnutá, pretože Američania majú dokonalé vybavenie, dostatok jedla atd. a oni zatiaľ nemajú čo jesť a ich šaty sa na nich doslova rozpadajú.

Keď už konečne dorazia domov, pripadá im celá vojna zbytočná a vojakom sa vybavujú staré príjemné spomienky, čo tu prežili. V ich domovoch ich čaká veľké prekvapenie. Zisťujú, že sa veľmi zmenili, nemôžu si kdekoľvek vziať to čo chcú, ako to vo vojne robili. Tiež sa nedokážu správať ako ostatní, pretože vojna ich tak silno poznamenala, že na ňu nemôžu tak rýchlo zabudnúť. Nezáleží, či niekto v afekte niekoho zabije, či sa niekto zblázni alebo spácha samovraždu, všetky tieto činy sú v kruté a zbytočné.

V povojnovom Nemecku sa rozširujú podvody a všelijaké „čierne" obchody. Vo vojne si boli všetci vojaci rovní a preto vďaka tomu si perfektne rozumeli a domnievali sa, že ich priateľstvo je skalopevné. Po nej sa ale začína dbať na sociálne postavenie, čo vedie k nenávisti, nepriateľstvu a častým sporom. Najkrutejšie je sklamanie niektorých vojakov, ktorí sa celú vojnu tešili domov, ale po ich návrate zisťujú, že ich manželky ich opustili s niekým iným. Veľa vojakov sa uchyľuje na dedinu, kde zastávajú rôzne práce, závislé predovšetkým na ich vzdelaniu. Poslednou ranou je samovražda bývalých priateľov z vojny, ktorí psychicky nezvládnu váhu celej doby a spáchajú samovraždu.

Celá kniha je vlastne zamyslením nad vojnou a budúcnosťou, či sa bojovalo za „dobrú vec" či len z rozmarov generálov.