Chalkeia
Chalkeia (starogr. Χαλκεῖα) bola starogrécka slávnosť k pocte bohyne Atény a boha Héfaista, usporadúvaná 30. dňa atického mesiaca pyanepsión.[1]
Chalkeia bol aténsky sviatok k pocte bohyne Atény (Atény Ergané[2]) v jej roly patrónky remesiel a k pocte Héfaista, boha kováčskeho remesla. Názov tohto sviatku je odvodený od gréckeho slova chalkos, čo je meď alebo bronz, rovnako ako od slova chalkeus, čo je názov, ktorý sa všeobecne pripisuje spracovateľovi bronzu.[2] Počas tejto slávnosti bol postavený tkáčsky stav pre utkanie rúcha (peplosu), ktoré sa malo darovať Aténe počas slávnosti Panathénaia.[3]
Peplos začali tkať dievčatá a vydaté ženy zvané ergastinai („pracovníčky, tkáčky“) a malé dievčatá v bielych rúchach tzv. arrheforoi im pomáhali (bola nimi rituálne vložená osnova do tkáčskeho stavu, pretože boli mladé v skutočnosti neboli priamo zapojené do tkania, ale verilo sa, že začiatok práce bol požehnaný ich prítomnosťou). Boli to štyri dievčatá vo veku 7 - 11 rokov (v Aristofanovej Lysistrate sú uvedené ako 7 ročné [4]), ktoré si vybral archón basileus (archón kráľ, ktorý mal okrem iného na starosti i niektoré náboženské obrady[5]) z dievčat nominovaných aténskym ľudom.[6] Dievčatá bývali počas svojej „kňazskej“ služby na Akropole neďaleko chrámu Atény Polias a tu mali i ihrisko, ktoré využívali na loptové hry (boli to rozličné druhy hier s loptou – sfairai [7]), boli to predsa len malé dievčatá. Miesto, kde žili, bolo identifikované ako veľká, masívna štvorcová budova s jednou miestnosťou a verandou západne od chrámu Atény Polias. Reliéf z akropoly so ženskou postavou, ktorá sa pozerá nahor a zdá sa, že niečo upravuje, s tyčou na pravej strane, by mohlo byť vyobrazenie nastavenia tkáčskeho stavu pre Aténin peplos.[8]
Každé štyri roky profesionálni tkáči zhotovili väčší peplos (4 až 8 m na strane[9]) a ten bol vystavený ako plachta na stožiari počas Veľkej Panathénaie.[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 320.
- ↑ a b Carol C. Mattusch, American School of Classical Studies at Athens. Bronzeworkers in the Athenian Agora. Princeton : ASCSA, 1982. ISBN 978-08-7661-624-6. S. 3.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
- ↑ Matthew Dillon. Girls and Women in Classical Greek Religion. London : Routledge, 2003. ISBN 978-11-3436-508-1. S. 57.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 36.
- ↑ Erika Simon. Festivals of Attica. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2002. ISBN 978-02-9909-184-2. S. 39.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 430.
- ↑ Matthew Dillon. Girls and Women in Classical Greek Religion. London : Routledge, 2003. ISBN 978-11-3436-508-1. S. 58.
- ↑ Jeffrey M. Hurwit. The Athenian Acropolis. Cambridge : CUP Archive, 2000. ISBN 978-05-2142-834-7. S. 77.
- ↑ Margarita Gleba, Hilary Becker. Votives, Places, and Rituals in Etruscan Religion. Leiden : BRILL, 2009. ISBN 978-90-0417-045-2. S. 77.