Claudie Haigneréová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Claudie Haigneréová
Claudie Haigneréová
astronaut CNES/ESA
Št. príslušnosť Francúzsko
Dátum narodenia 13. máj 1957 (56 rokov)
Le Creusot, Saône-et-Loire, Francúzsko
Iné zamestnanie lekárka
Čas vo vesmíre 25 dní 14 hodín a 24 minút
Kozmonaut od 1985
Misie EP-13
Sojuz TM-24/Mir/Sojuz TM-23
EP-2
Sojuz TM-33/ISS/Sojuz TM-32
Kozmonaut do júna 2002

Pozri aj Biografický portál

Claudie Haigneréová (* 13. máj 1957, Le Creusot, Saône-et-Loire, Francúzsko) je francúzska lekárka, kozmonautka a politička. V rokoch 1985-2002 bola kozmonautka agentúr CNES (do roku 1999) a ESA, na obežnú dráhu Zeme sa dostala dvakrát, prvýkrát v roku 1996 navštívila ruskú vesmírnu stanicu Mir, druhýkrát v roku 2001 strávila týždeň na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Celkom vo vesmíre strávila 25 dní, 14 hodín a 24 minút. V roku 2002 prešla na politickú dráhu, od júna 2002 do marca 2004 bola ministerkou poverenou vedou a novými technológiami a potom do mája 2005 ministerkou pre európske záležitosti.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Lekárka[upraviť | upraviť zdroj]

Claudie Haigneréová (do roku 2001 André-Deshaysová) sa narodila 13. mája 1957 v dvadsaťtisícovom Le Creusote, v stredofrancúzskom departemente Saône-et-Loire. Vyštudovala medicínu na univerzite v Dijone, špecializovala sa na biológiu a športové lekárstvo. V rokoch 1981-1984 sa orientovala na leteckú a kozmickú medicínu a na reumatológiu.[1] Od roku 1984 osem rokov pracovala na reumatologickej klinike a rehabilitačnom oddelení parížskej nemocnice Cochin.[2]

Kozmonautka[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1985 bola vybraná medzi kozmonautov francúzskej kozmickej agentúry - Národného centra štúdií vesmíru (franc. Centre National d'Études Spatiales, CNES). Paralelne s kozmickým výcvikom v rokoch 1985-1990 pracovala v neurofyziologickom stredisku Národného strediska vedeckého výskumu (CNRS) v Paríži. Tu sa zúčastnila prípravy experimentov v oblasti ľudskej fyziológie pre let Jean-Loup Chrétiena na Mir roku 1988. V rokoch 1990-1992 bola zodpovedná za lekársky výskum v CNES.[1][2]

V októbri 1992 bola určená za náhradníčku Jean-Pierre Haignerého pre jeho let na Mir v júli 1993. V decembri 1994 bola vybraná na kozmický let v rámci rusko-francúzskeho programu Cassiopée - 13. návštevná expedícia na Mir. Výcvik v Hviezdnom mestečku začala v januári 1995.[1]

K prvému letu odštartovala 17. augusta 1996 v Sojuze TM-24 z kozmodrómu Bajkonur spolu s členmi 22. základnej expedície na Mir Valerijom Korzunom a Alexandrom Kalerim, v posádke lode bola zaradená ako kozmonaut-výskumník. Na Mire strávila dva týždne naplnené realizáciou experimentov programu Cassiopée z oblasti vesmírnej medicíny, fyziky a technológií. Na Zem sa vrátila v Sojuze TM-23 s vystriedanou posádkou 21. základnej expedície (Jurij Onufrijenko, Jurij Usačov). Let trval 15 dní, 18 hodín a 23 minút.[3]

Počas roku 1997 pracovala v Moskve vo funkcii francúzskeho reprezentanta v spoločnosti Stars, rusko-európskej spoločnosti poskytujúce komerčné zákazky pre nosiče Sojuz.[2] V máji 1998 sa vrátila do prípravy ako náhradníčka Jean-Pierre Haignerého pre dlhodobý rokov programu Persea, Haigneré mal stráviť pol roka (od februára do augusta 1999) na Mire ako člen 27. základnej expedície. V príprave prešla výcvikom pre Výstup do otvoreného vesmíru a získala kvalifikáciu palubného inžiniera Sojuzu a Miru. Počas letu pracovala v stredisku riadenia letov v Koroľove.[1]

K 1. novembru 1999 prešla do oddielu kozmonautov ESA. V decembri 2000 bola vymenovaná do 2. návštevnej expedície na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Do kozmu posádka Viktor Afanasjev, Haigneréová a Konstantin Kozejev vzlietla z Bajkonuru v lodi Sojuz TM-33 21. októbra 2001. Počas týždenného pobytu na stanici kozmonauti uskutočnili plánované experimenty v rámci rusko-francúzskeho programu Andromeda a vrátili sa v Sojuze TM-32. Let trval 20 dní a 20 hodín.[4]

Politička[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2002 odišla z ESA do francúzskej vlády. Od júna 2002 do marca 2004 zastávala funkciu poverenej ministerky (franc. ministre déléguée) pre záležitosti vedy a nových technológií. V marci 2004 až máji 2005 bola poverenou ministerkou pre európske záležitosti.[1][2]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Má dcéru Carlu-Anastázii André, narodenú roku 1998. V máji 2001 si vzala kolegu kozmonauta Jean-Pierre Haignerého.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия Astronóm [online]. Moskva : rev. 2009-01-20, [cit. 2009-12-28]. Kapitola Claudie André-Deshays (Haignere). Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d Astronaut biography. Claudie Haigneré (formerly André-Deshays) [online]. ESA, [cit. 2009-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2002-03-30, [cit. 2009-12-28]. Kapitola Sojuz TM-24. [ďalej len Holub]. Dostupné online. (po česky)
  4. Holub. [Cit. 2009-12-28]. Kapitola Sojuz TM-24. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Claudie Haigneréová na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).