Collider Detector at Fermilab

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Collider Detector at Fermilab, skr. CDF, bol experiment na protónovo-antiprotónovom urýchľovači Tevatron umiestnenom vo Fermilabe. Detektor príslušný k experimentu CDF mal približne 12 metrov vo všetkých troch rozmeroch a vážil približne 5000 ton. Experiment CDF bol prevádzkovaný v rámci medzinárodnej spolupráce pozostávajúcej z približne 600 fyzikov zo 60 univerzít a trinástich štátnych výskumných centier.[1]

Účel[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom experimentu bolo vyhľadávanie a zaznamenávanie výnimočných udalostí, ktoré by mohli prispieť k chápaniu týchto problémov:

Princíp fungovania[upraviť | upraviť zdroj]

Urýchľovač Tevatron zráža protóny a antiprotóny pri ťažiskovej energii približne 2 TeV. Vysoká energia zrážok umožňuje produkciu veľmi ťažkých častíc ako sú kvark top a bozón W a B. Detektor rozoznáva tieto častice na základe charakteristickej signatúry, ktorú v ňom zanechávajú. CDF zaznamenáva trajektórie a energie elektrónov, fotónov a ľahkých hadrónov. Neutrína nie sú detegované, vďaka čomu detektor zaznamenáva zdanlivo chýbajúcu energiu. *Ostatné častice môžu zanechávať signatúry s chýbajúcimi energiami, či prípadne chýbajúcou hybnosťou. Pátranie po nových fenoménoch je založené práve na zaregistrovaní neštandardných udalostí.

Dôležité udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

Experiment bol navrhnutý v auguste 1981. Schválený bol 1. apríla 1982. Prvé merania boli vykonané v roku 1987. CDF bol niekoľkokrát prestavovaný na dosiahnutie čoraz väčšej luminozity[2]. Prevádzka Tevatronu a tým aj experimentu CDF bola ukončená 29. septembra 2011 z finančných dôvodov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam publikujúcich autorov v rámci kolaborácie CDF
  2. CDF v databáze SPIRES (anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]