Desať rán egyptských

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Desať rán egyptských je udalosť, o ktorej sa píše v druhej knihe Mojžišovej (Exodus). Mojžiš s Áronom žiadali od faraóna prepustenie izraelského ľudu, faraón však odmietal. Hospodin vtedy vyslal Mojžiša k faraónovi so správou, že pokiaľ Izraelitov neprepustí, bude celá doposiaľ kvitnúca zem postihnutá nepriaznivými udalosťami, tzv. ranami. Tie postupne zasahujú Egypt, pokiaľ nakoniec faraón nedovolí odchod židov do Zasľúbenej Zeme.

  • 1. rana – krv (Ex 7, 14-25)
  • 2. rana – žaby (Ex 7, 26-29; 8, 1-11)
  • 3. rana – komáre (Ex 8, 12-15)
  • 4. rana – ovady (Ex 8, 16-28)
  • 5. rana – mor dobytka (Ex 9, 1-7)
  • 6. rana – vredy (Ex 9, 8-12)
  • 7. rana – krupobitie (Ex 9, 13-35)
  • 8. rana – kobylky (Ex 10, 1-20)
  • 9. rana – tma (Ex 10, 21-29)
  • Oznámenie o desiatej rane (Ex 11, 1-9)
  • 10. rana – smrť prvorodených (Ex 12, 29-34)

Jednotlivé rany[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Faraónovo srdce je zatvrdnuté a on odoprel prepustiť ľud. Choď k faraónovi zajtra ráno v tom čase, keď chodieva k vode, a počkaj naňho na brehu Rieky. Do ruky si vezmi palicu, čo sa premenila na hada. Povieš mu: Jahve, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe, aby som ti povedal: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti. Až dosiaľ si neposlúchol. Takto hovorí Jahve: Podľa tohto poznáš, že ja som Jahve. Palicou, ktorú mám v ruke, udriem vody Rieky a ony sa premenia na krv. Ryby v rieke pohynú, Rieka bude zapáchať a Egypťania už nebudú môcť piť vodu z Rieky.“

      Jahve povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: Vezmi svoju palicu a vystri ruku nad egyptské vody, nad ich rieky, nad ich kanály, nad ich močiare a nad všetky ich vodné nádrže - a ony sa premenia na krv a celá Egyptská krajina bude plná krvi, dokonca i stromy a kamene.“ Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Jahve. Zdvihol svoju palicu a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vody, ktoré sú v Rieke, a všetky vody, ktoré sú v Rieke, premenili sa na krv. Ryby v Rieke pohynuli a Rieka zapáchala; a Egypťania nemohli viac piť vodu z Rieky; krv bola po celej Egyptskej krajine. Ale egyptskí mágovia urobili to isté svojimi kúzlami; faraónovo srdce sa zatvrdilo a nepočúvol ich, ako predpovedal Jahve. Faraón sa vrátil, vošiel do svojho domu a nevenoval tomu pozornosť. Všetci Egypťania kopali v okolí Rieky hľadajúc pitnú vodu, pretože nemohli piť vodu z Rieky. Sedem dní uplynulo odvtedy, čo Jahve ranil rieku.

– Ex 7, 14-25

Druhá rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Jahve: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Ak odoprieš prepustiť ho, ja zamorím celé tvoje územie žabami. Rieka sa bude hemžiť žabami, vylezú a vojdú ti do domu, do izby, kde spíš, na tvoje lôžko, do domov tvojich služobníkov a tvojho ľudu, do tvojich pecí a do tvojich pekárenských dieží. Žaby vylezú dokonca aj na teba, na tvoj ľud a na tvojich služobníkov.“

      Jahve povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanály a močiare a vyveď žaby na Egyptskú krajinu.“ Áron vystrel ruku nad egyptské vody, žaby povyliezali a pokryli Egyptskú krajinu. Ale aj mágovia svojimi kúzlami urobili to isté. Aj oni vyviedli žaby na Egyptskú krajinu. Faraón zavolal Mojžiša a Árona a povedal: „Proste Jahveho, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu a prepustím ľud, aby obetoval Jahvemu.“ Mojžiš povedal faraónovi: „Ako si ráčil rozkázať! Kedy mám prosiť za teba, za tvojich služobníkov a za tvoj ľud, aby sa žaby stratili od teba a z vašich domov a zostali iba v Rieke?“ On povedal: „Zajtra.“ Mojžiš odpovedal: „Stane sa podľa tvojho slova, aby si vedel, že nikto nie je ako Jahve, náš Boh. Žaby sa stiahnu od teba, z tvojich domov, od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu a zostanú iba v Rieke.“ Mojžiš a Áron odišli od faraóna a Mojžiš volal k Jahvemu, aby odstránil žaby, ktorými postihol faraóna. Jahve urobil to, čo žiadal Mojžiš, a žaby pokapali v domoch, vo dvoroch a na poliach. Pozhŕňali ich na mnoho hromád a celá krajina zapáchala. Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a nepočúvol ich, ako predpovedal Jahve.

– Ex 7, 26-29; 8, 1-11

Tretia rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu a udri po prachu na zemi a ten sa zmení na komáre v celej Egyptskej krajine.“ Áron vystrel vystrel ruku so svojou palicou a udrel po prachu na zemi a boli komáre na ľuďoch i na dobytku. Všetok prach zeme v celej Egyptskej krajine sa zmenil na komáre. Egyptský mágovia urobili to isté svojimi kúzlami, aby odohnali komáre, ale nemohli a komáre boli na ľuďoch i na zvieratách. Mágovia povedali faraónovi: „Toto je Boží prst,“ ale faraónovo srdce sa zatvrdilo a nepočúvol ich, tak ako predpovedal Jahve.
– Ex 8, 12-15

Štvrtá rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Vstaň zavčasu ráno a keď pôjde faraón k vode, postav sa pred neho. Povieš mu: Takto hovorí Jahve: Prepusť môj ľud, nech mi slúži. Ak neprepustíš môj ľud, pošlem ovady na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy. Domy Egypťanov budú plné ovadov, ba aj pôda, na ktorej bývajú. V ten deň spravím výnimku so zemou Gošen, v ktorej býva môj ľud, aby tam ovady neboli, aby si vedel, že ja som Jahve uprostred tejto krajiny. Odlíšim svoj ľud od tvojho ľudu; a zajtra sa uskutoční toto znamenie.“ Jahve tak urobil a veľké množstvo ovadov vniklo do faraónovho domu, do domov jeho služobníkov a do celej Egyptskej krajiny; krajina bola spustošená ovadmi.

      Faraón zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: „Choďte obetovať svojmu Bohu v tejto krajine.“ Mojžiš odpovedal: „Nebolo by správne robiť takto, lebo naše obety Jahvemu, nášmu Bohu, sú pre Egypťanov ohavnosťou. Či by nás Egypťania neukameňovali, keď budeme pred ich očami prinášať obety, ktoré sú pre nich ohavné? Pôjdeme do púšte na tri dni cesty a tam budeme obetovať Jahvemu, nášmu Bohu, ako nám povedal.“ Faraón povedal: „Ja vás prepustím, aby ste obetovali svojmu Bohu na púšti, len neodchádzajte príliš ďaleko. Proste za mňa.“ Mojžiš povedal: „Hneď, keď odídem od teba, budem prosiť Jahveho. Zajtra ovady zmiznú od faraóna, od jeho sluhov a od jeho ľudu. Ale nech sa nám faraón prestane posmievať tým, že neprepúšťa náš ľud, aby mohol obetovať Jahvemu.“ Mojžiš odišiel od faraóna a prosil Jahveho. Jahve urobil, čo Mojžiš žiadal, a ovady zmizli od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu; nezostal z nich ani jeden. Ale faraón si zatvrdil srdce ešte aj tentokrát a ľud neprepustil.

– Ex 8, 16-28

Piata rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Jahve, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Ak sa zdráhaš prepustiť ho a budeš ho ešte dlhšie zdržiavať, tu Jahveho ruka zasiahne tvoje stáda, ktoré sú na poliach, kone, osly, ťavy, rožný statok a ovce veľmi ťažkým morom. Jahve odlíši Izraelove stáda od stád Egypťanov a z toho, čo patrí Izraelitom, neuhynie nič. Jahve určil čas a povedal: Zajtra to Jahve urobí v tejto krajine.“ Nasledujúceho dňa to Jahve urobil a Egypťanom pohynuli všetky stáda, ale zo stád Izraelcov neuhynulo ani jedno zviera. Faraón to dal zistiť a naozaj, z Izraelových stád neuhynulo ani jedno zviera. Ale faraónovo srdce ostalo tvrdé a ľud neprepustil.
– Ex 9, 1-7

Šiesta rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi a Áronovi: „Vezmite si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred faraónovými očami vyhodí do vzduchu. Premenia sa na jemný prach v celej Egyptskej krajine a vyvolajú pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku v celom Egypte.“ Vzali si sadze z pece a postavili sa pred faraóna; Mojžiš ich vyhodil do vzduchu a ľudia i dobytok sa pokryli pľuzgierovitými vredmi. Mágovia sa pre vredy nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo aj mágovia boli pokrytí vredmi, ako všetci Egypťania. Jahve zatvrdil faraónovi srdce a ten ich nevypočul, ako to Jahve predpovedal Mojžišovi.
– Ex 9, 8-12

Siedma rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Vstaň skoro ráno postav sa pred faraóna. Povieš mu: Takto hovorí Jahve, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Lebo teraz zošlem všetky svoje pohromy na teba samého, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja. Keby som bol vystrel ruku a zoslal na vás, na teba a na tvoj ľud mor, bol by si zmizol z povrchu zeme. Ale nechal som ťa prežiť, aby si videl moju silu a aby sa rozprávalo o mojom mene na celej zemi. Ty zaobchádzaš povýšene s mojím ľudom, keď ho neprepúšťaš. Teda zajtra o tomto čase zošlem také silné krupobitie, aké v Egypte od jeho založenia až podnes ešte nikdy nebolo. A teraz daj odviesť do bezpečia svoje stáda a všetko, čo ti patrí na poliach. Na všetko, čo zostane na poli, či človek alebo zviera, a nebude odvedené domov, padne krupobitie a všetko zahynie.“ Ten, kto sa z faraónových služobníkov bál Jahveho slova, rýchlo zahnal svojich otrokov a svoje stáda domov. Ale ten, kto si nepripustil k srdcu Jahveho slovo, nechal svojich otrokov i svoje stáda na poli.

      Jahve povedal Mojžišovi: „Vystri svoju ruku k nebu a v celej Egyptskej krajine sa spustí krupobitie na ľudí a na zvieratá, na všetky poľné rastliny v Egyptskej krajine.“ Mojžiš vystrel svoju palicu k nebu a Jahve zahrmel a spustil krupobitie. Blesk udrel do zeme a Jahve spustil krupobitie na Egyptskú krajinu. Nastalo krupobitie a uprostred krupobitie šľahal oheň, také silné krupobitie ešte nikdy nebolo v krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom. Krupobitie zbilo v celej Egyptskej krajine všetko, čo bolo na poliach, ľudí a zvieratá. Krupobitie zbilo všetky poľné rastliny; dolámalo všetky stromy na poliach. Len v kraji Gošen, kde bývali Izraelci, krupobitie nebolo.

      Faraón dal zavolať Mojžiša i Árona a povedal im: „Tentoraz som zhrešil; Jahve je spravodlivý, ja a môj ľud sme vinní. Proste Jahveho. Už bolo dosť Božích hromov a krupobitia. Prepustím vás, nezostávajte tu dlhšie.“ Mojžiš mu povedal: „Keď vyjdem z mesta, vystriem ruky k Jahvemu, hrmenie prestane a už viac nebude krupobitia, aby si vedel, že zem patrí Jahvemu. Ale ja viem dobre, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte nebudete báť Boha Jahveho.“ Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol v klasoch a ľan v kvete. Pšenicu a špaldu nezbilo, lebo tie sú neskoršie.

      Keď Mojžiš odišiel od faraóna a z mesta, vystrel ruky k Jahvemu; prestalo hrmenie a krupobitie a dážď sa už nelial na zem. Keď faraón videl, že prestal dážď, krupobitie i hrmenie, znova začal hrešiť, on i jeho služobníci sa zaťali v srdci. Srdce faraónovo sa zatvrdilo a neprepustil Izraelcov, ako to Jahve predpovedal prostredníctvom Mojžiša.

– Ex 9, 13-35

Ôsma rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi, lebo to ja som zatvrdil jeho srdce i srdcia jeho služobníkov, aby som mohol robiť tieto svoje znamenia uprostred nich, aby si mohol rozprávať svojmu synovi a synom svojho syna, ako som sa pohrával s Egypťanmi a aké znamenia som urobil medzi nimi, aby ste vedeli, že ja som Jahve.“ Mojžiš a Áron išli teda k faraónovi a povedali mu: „Takto hovorí Jahve, Boh Hebrejov: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Ak odmietneš prepustiť môj ľud, už zajtra privediem na tvoje územie kobylky. Tie pokryjú povrch pôdy, takže nebude možné viac vidieť pôdu. Zožerú zvyšok toho, čo sa zachránilo, čo vám zostalo po krupobití; poobžierajú všetky vaše stromy, ktoré rastú na poliach. Naplnia tvoje domy, domy tvojich služobníkov a domy všetkých Egypťanov, niečo také tvoji otcovia nikdy nevideli, ani otcovia tvojich otcov odvtedy, ako prišli do tejto zeme, až do tohto dňa.“ Potom sa obrátil a odišiel od faraóna. Služobníci povedali faraónovi: „Dokedy nám tento ešte bude pascou? Prepusť tých ľudí, aby slúžili Jahvemu, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že sa Egypt rúti do záhuby?“

      Zavolali teda Mojžiša a Árona späť k faraónovi a ten im povedal: „Choďte slúžiť Jahvemu, svojmu Bohu. Ale ktorí to chcú odísť?“ Mojžiš odpovedal: „Vezmeme so sebou svoju mládež a svojich starcov, vezmeme svojich synov a svoje dcéry, svoje ovce a svoj dobytok, lebo je to pre nás Jahveho sviatok.“ Faraón povedal: „Nech je s vami Jahve tak, ako ja chcem prepustiť vás, vaše ženy a vaše deti! Pozrite, aké zlé úmysly máte! Nie! Choďte len vy muži a slúžte Jahvemu, veď to si žiadate.“ Nato ich vyhnali od faraóna.

      Jahve povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad Egyptskú krajinu, aby prišli kobylky; aby zaplavili Egyptskú krajinu a zožrali všetky rastliny zeme, všetko, čo zostalo po krupobití.“ Mojžiš vystrel palicu nad Egyptskú krajinu a Jahve zdvihol nad krajinu východný vietor, ktorý fúkal celý ten deň i celú noc. Keď nastalo ráno, východný vietor priniesol kobylky.

      Kobylky zaplavili celú Egyptskú krajinu a vrhli sa na celé územie Egypta v obrovskom množstve. Predtým tam nikdy nebolo toľko kobyliek a nebolo ich tam ani nikdy potom. Pokryli celý povrch krajiny a spustošili krajinu. Zožrali všetky rastliny v zemi, všetko ovocie na stromoch, ktoré zostalo po krupobití; v celej Egyptskej krajine nezostalo nič zelené na stromoch a na poľných rastlinách.

      Faraón rýchlo zavolal Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti Jahvemu, vášmu Bohu, a proti vám. A teraz ťa prosím, odpusť mi moju vinu ešte tento raz a proste Jahveho, svojho Boha, aby odvrátil odo mňa túto smrteľnú pohromu.“ Mojžiš vyšiel od faraóna a prosil Jahveho. Jahve zmenil vietor na veľmi silný západný vietor, ktorý odniesol kobylky a zahnal ich do Trstinového mora. Na celom území Egypta nezostala ani jediná kobylka. Ale Jahve zatvrdil faraónovo srdce a on nedovolil Izraelcom odísť.

– Ex 10, 1-20

Deviata rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Vystri svoju ruku k nebu a hustá tma zahalí Egyptskú krajinu.“ Mojžiš vystrel ruku k nebu a hustá tma sa rozprestrela po celej Egyptskej krajine na tri dni. Ľudia už nevideli jeden druhého a nikto nevstal zo svojho miesta po tri dni, ale všetci Izraelci mali svetlo tam, kde bývali.

      Faraón zavoval Mojžiša a povedal mu: „Choďte slúžiť Jahvemu, ale vaše ovce, dobytok musia ostať tu. Aj vaše ženy a deti môžu ísť s vami.“ Mojžiš povedal: „Ty sám nám musíš poskytnúť všetko potrebné na obety a celopaly, aby sme mohli obetovať Jahvemu, svojmu Bohu. Aj naše stáda pôjdu s nami a neostane tu ani kopyto, lebo z nich vyberieme, aby sme slúžili Jahvemu, svojmu Bohu; a my sami, dokiaľ tam neprídeme, ešte nevieme, čím budeme slúžiť Jahvemu.“

      Ale Jahve zatvrdil faraónovo srdce a on ich nechcel prepustiť. Faraón povedal Mojžišovi: „Strať sa odtiaľto! Daj si pozor! Už sa neukazuj predo mnou, lebo v ten deň, keď sa ukážeš predo mnou, zomrieš.“ A Mojžiš odpovedal: „Ty si to povedal, už sa nikdy viac neukážem pred tebou.“

– Ex 10, 21-29

Oznámenie o desiatej rane[upraviť | upraviť zdroj]

      Jahve povedal Mojžišovi: „Ešte jednu ranu dopustím na faraóna a na Egypt, potom vás odtiaľto prepustí. Nielenže prepustí, ale nakoniec vás odtiaľ vyženie. Povedz teda ľudu, aby si každý muž vypýtal od svojho suseda a každá žena od svojej susedy strieborné a zlaté predmety.“ Jahve vzbudil v očiach Egypťanov priazeň voči ľudu. Aj Mojžiš sám bol veľmi veľkou osobnosťou v Egyptskej krajine, v očiach faráonových služobníkov a v očiach ľudu.

      Mojžiš teda povedal: „Takto hovorí Jahve: Okolo polnoci prejdem Egyptom a všetci prvorodení v Egyptskej krajine zomrú, od faraónovho prvorodeného, ktorý má zasadnúť na jeho trón, až po prvorodeného otrokyne, ktorá je pri ručnom mlynčeku, a aj všetko prvorodené z dobytka. Vtedy bude veľký nárek v celej Egyptskej krajine, akého ešte nebolo a aký nikdy viac nebude. Ale u žiadneho z Izraelcov ani pes nezašteká, ani proti človeku, ani proti zvieraťu, aby ste poznali, že Jahve robí rozdiel medzi Egyptom a Izraelom. Potom všetci tvoji služobníci prídu ma vyhľadať a padnú predo mnou na tvár a povedia: ‚Odíď ty a všetok ľud, ktorý ide za tebou!‘ Potom odídem.“ A odišiel od faraóna veľmi nahnevaný.

      Jahve povedal Mojžišovi: „Faraón vás nepočúvne, aby sa rozmnožili moje divy v Egyptskej krajine.“ Mojžiš a Áron urobili všetky tieto zázraky pred faraónom, ale Jahve zatvrdil faraónovo srdce, a tak neprepustil Izraelcov zo svojej krajiny.

– Ex 11, 1-9

Desiata rana[upraviť | upraviť zdroj]

      Uprostred noci Jahve pobil všetkých prvorodených v Egyptskej krajine, od faraónovho prvorodeného, ktorý mal zasadnúť na jeho trón, až po prvorodeného zajatca v žalári a všetko prvorodené z dobytka. Počas noci vstal faraón, rovnako ako všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a nastalo veľké bedákanie, lebo nebolo domu, kde by nebolo mŕtveho. Faraón zavolal v noci Mojžiša a Árona a povedal im: „Vstante a odíďte spomedzi môjho ľudu, vy a Izraelci, a choďte slúžiť Jahvemu, ako ste žiadali. Poberte si aj ovce a svoj dobytok, ako ste si žiadali, odíďte a proste aj pre mňa požehnanie.“ Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: „Všetci pomrieme.“ Ľud si odnášal na pleciach svoje ešte nenakysnuté cesto a svoje vahany zabalené do plášťov.
– Ex 12, 29-34

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sväté písmo: s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. Preklad Anton Botek. Trnava : Dobrá kniha, 2012. ISBN 978-80-7141-739-2. S. 124 – 130, 132.