Detská nemocnica v Žiline
Detská nemocnica v Žiline je zdravotnícka budova v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Je dielom architekta Milana Šavlíka.
Počiatky nemocnice[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé záznamy o žilinskej nemocnici siahajú do 15.storočia. História nemocnice je dlhá, vždy mala dôležitú a pozitívnu úlohu v dejinách mesta a regiónu. Prvé dokumentované správy o žilinskej nemocnici z 15. storočia sú uvedené v "Historia Civitatis Solna". V roku 1841 postavili mestský špitál z občianskych zbierok. Novodobé dejiny nemocnice v Žiline sa začali písať r.1913, keď rakúsko-uhorská vláda dala súhlas na vybudovanie Uhorskej kráľovskej štátnej očnej nemocnice. Postavili ju v priebehu neuveriteľného jedného roka (v súčasnosti je v tejto budove očné a otorinolaryngologické oddelenie). Pri jej zrode a budovaní, takmer 40 rokov stál žilinský rodák MUDr. Vojtech Spanyol ako riaditeľ a zároveň 48 rokov pôsobil vo funkcii primára očného oddelenia.
Vývoj nemocnice[upraviť | upraviť zdroj]
Ďalšou historickou budovou je kaštieľ v Bytčici, v ktorom je umiestnená časť psychiatrického oddelenia a pre nemocnicu začal slúžiť v roku 1920 ako detská nemocnica. Žilinská nemocnica vždy patrila a aj teraz patrí k významným zdravotníckym zariadeniam na Slovensku. Každá etapa budovania nemocnice bola charakterizovaná a ovplyvňovaná dobou a reagovala na spoločenské pomery a potreby. Reformy zdravotnej starostlivosti sa začali aj v žilinskej nemocnici po zásadných politických a ekonomických zmenách v roku 1989. V plnom rozsahu bola odštátnená lekárenská služba, v podmienkach nemocnice v jej spádovej oblasti bola odštátnená primárna starostlivosť a následne odborná ambulantná starostlivosť. V zložitej a mnohokrát komplikovanej dobe nastal kvalitatívny rast a rozvoj, o čom svedčia nové oddelenia - neurochirurgia, detská ortopédia, klinická farmakológia, nové vysoko špecializované ambulancie - chronická bolesť, neinvazívne metódy, urogynekológia, osteológia atď. Desiatky nových liečebných postupov, vyšetrovacích metód‚ ktoré boli zabezpečené novou modernou technikou a technológiou. Bol zachytený moderný trend neinvazívnych vyšetrovacích metód, špičkovú úroveň v intenzívnej starostlivosti pri kritických stavoch na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny. V roku 1997 sa začal budovať nemocničný informačný systém. Od zrodu nemocnice sa významne podieľa na jej existencii, modernom rozvoji nielen štát - rezort, ale aj mesto Žilina.
Oddelenia nemocnice[upraviť | upraviť zdroj]
Detské oddelenie žilinskej nemocnice má osem ambulancií: nefrologická, imunoalergologická, pneumologická, reumatologická, hematologická, gastroenterologická, endokrinologická a diabetologická.
Postup pri návrhu[upraviť | upraviť zdroj]
Žilina je typickým príkladom dobudovávania nemocnice v hraniciach areálu, ktorý je dostatočne veľký. Uvážlivé ponechanie mnohých starých objektov i na nové účely vrátane vysokej zelene udržuje aj v priebehu dlhodobej výstavby areál v sympatickej atmosfére pomerného pokoja. Pretože už takmer tridsaťročnú výstavbu vedie jeden hlavný architekt, vidieť v premyslenom koncepte logickú kontinuitu. Vyvážený pomer medzi starými a novými budovami a zeleňou utvára zabývanú krajinu v optimálnej harmónii. V ďalšom období bola nastolená požiadavka väčších nemocníc II. typu ako nemocnica so špecializovanými pavilónmi v areáli nemocnice s kapacitou okolo 1000 postelí. Táto požiadavka architekta Šavlíka prinútila budovať etapovým systémom, pričom sa v rozličných areáloch postupuje individuálne podľa lokálnych potrieb. Niekde sa v prvej etape realizujú najpotrebnejšie postele, v niektorých zasa polikliniky, ale vždy na základe štúdií areálu, kde je jednoznačne určený systém prevádzky i zástavby.
Hmotový koncept[upraviť | upraviť zdroj]
Žilinská nemocnica má aj územnú polikliniku, ktorá vychádza opäť zo základnej schémy ambulancie detí i dospelých, ale s väčšou vybavenosťou v špecializovaných profesiách. Väčší objem i areál umožňujú vybudovať priestorovú kompozíciu v pomere k vybavenosti mesta. Z viacerých foriem sa postupne vyvinul ako najvhodnejší typ tvaru písmena "H", ktorý umožňuje maximum samostatne situovaných nepriechodných oddelení s centrálnym nástupom. Vysoká návštevnosť si vyžaduje vybavenie kvalitnými materiálmi.
Podobné príklady[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem žilinskej nemocnice tento postup bol dodržaný aj pri návrhu nemocníc v Banskej Bystrici, v Topoľčanoch, v Nových Zámkoch, v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote a v Prešove. Dôležité však je technicky vylepšiť aj staré objekty, aby požadovaná úroveň v areáli nebola kontrastne odlišná. Podobne sa budujú i závodné polikliniky: Bratislava, Mýtna (architekt Uhliarik), Bratislava-Ružinov a Karlova Ves (architekt Ščepán), Bratislava III. (architekt Šišolák).
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- akad. arch. Jaroslav Reichl, Ing. arch. Jaroslav Vítek, Ing. arch. Milan Šavlík: Rozvoj zdravotníckej výstavby v Slovenskej socialistickej republike, Vydavateľstvo Osveta, Martin 1988
- www.nspza.sk Archivované 2019-12-25 na Wayback Machine
