Diak (polovodičový prvok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obr. 1: Štruktúra a schématická značka diaku

Diak (z angl. skratky DIAC - Diode for Alternating Current - dióda pre striedavý prúd) je trojvrstvová polovodičová spínacia súčiastka (obr. 1). Jej vlastnosti nezávisia od polarity pripojeného napätia, jednotlivé vývody sa teda od seba neodlišujú - je to súmerná súčiastka. Pri malom napätí medzi vývodmi má diak veľký odpor - ako dióda v závernom smere. Správa sa teda ako rozpojený spínač - je v blokovacom stave. V tomto prípade je priechod PN bližšie ku kladnému pólu pripojeného napätia - na P je plus. Druhý priechod je uzavretý, pretože druhá vrstva vodivosti P je pripojená na záporný pól napätia a súčasne na strednej vrstve s vodivosťou N pôsobí kladné napätie, ktoré tam preniká cez prvý otvorený priechod.

Po dosiahnutí spínacieho napätia UBO nastane ionizácia kryštálovej mriežky v okolí priechodu, ktorý bol uzavretý. Odpor sa náhle zmenší a prúd v obvode prudko vzrastie. Rovnako sa súčiastka správa aj pri opačnej polarite napätia, činnosť oboch priechodov sa vymení.

Obr. 2: Voltampérová charakteristika diaku

Z priebehu voltampérovej charakteristiky vidieť (obr. 2), že v priepustnom smere má diak záporný dynamický odpor. Spínacie napätie diaku sa nemôže meniť - je to neriadená súčiastka. Diak sa používa ako pomocná spínacia súčiastka na riadenie tyristorov a triakov a ako prepäťová ochrana.

V katalógu sa udávajú tieto hodnoty: spínacie napätie UBO s dovolenými odchýlkami, prípustný rozdiel spínacích napätí, spínací prúd IBO, ktorý prechádza diakom tesne pred zopnutím, najmenší pokles \DeltaU po zopnutí a vzraste prúdu na určitú hodnotu prúdu IF a najväčšia prípustná výkonová strata.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]