Diferenciálny zosilňovač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Diferenciálny zosilňovač je zosilňovač, ktorého výstupné napätie je funkciou rozdielu napätí na jeho dvoch vstupoch.

Obvykle sa realizuje v integrovanej podobe, keďže je pre dobrú symetriu potrebné použiť vstupné tranzistory s rovnakými vlastnosťami (v minulosti sa pre diskrétnu realizáciu diferenciálnych zosilňovačov vyrábali či vyberali páry tranzistorov s malým rozdielom vlastností).

Realizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Realizácia diferenciálneho zosilňovača

Vstupný obvod diferenciálneho zosilňovača býva realizovaný symetrickou dvojicou tranzistorov (obvykle NPN, v modernejších obvodoch pre menší vstupný prúd sa používajú MOSFET-y), ktoré majú spojené emitory, a tieto sú zapojené na prúdový zdroj (realizovaný ako prúdové zrkadlo). Pri pripojení väčšieho napätia na bázu jedného z tranzistorov než na bázu druhého, prvý tranzistor sa otvorí viac než druhý a „odsaje“ emitorový prúd druhému tranzistoru, čím sa druhý tranzistor privrie. Výstupné rozdielové napätie sa odoberá z kolektorovej záťaže jedného z tranzistorov.

Za diferenciálnym vstupným členom býva obvykle zaradený tvarovací a výstupný (niekedy výkonový) člen podľa konkrétneho použitia obvodu.

Charakteristické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • zosilnenie (bez zapojenej spätnej väzby - open loop)
  • vstupný prúd
  • ofset vstupného napätia a jeho zmena (drift) následkom zmeny teploty a v čase
  • rýchlosť prebehu
  • rozsah vstupných a výstupných napätí voči napájaciemu napätiu (typy kde je tento rozdiel malý sa označujú rail-to-rail)
  • CMRR (z angl. Common Mode Rejection Ratio) - potlačenie napäťových zmien spoločných pre oba vstupy
  • potlačenie zmien napájacieho napätia
  • šumové vlastnosti
  • výkonové a tepelné vlastnosti

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]