Dilong (dinosaurus)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dilong
Dilong paradoxus VQER 35.JPG
Rekonštrukcia dilonga.
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Saurischia
Podrad (subordo) Theropoda
- Tetanurae
Infrarad (infraordo) Coelurosauria
Nadčeľaď (superfamilia) Tyrannosauroidea
Rod (genus) Dilong
Druh (species) Dilong paradoxus
Vedecký názov
Dilong paradoxus
Xu a kol., 2004
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dilong bol pomerne malý dravý dinosaurus stojaci na počiatku vývojovej línie vedúcej v konečnom dôsledku ku rodu Tyrannosaurus. Známy je zo štyroch dobre zachovaných jedincov, na pozostatkoch ktorých sa zachovali skamenené odtlačky primitívneho peria (niekedy označovaného aj za „protoperie“). Žil pred 130 miliónmi rokov na území dnešnej Číny. Jediný druh je Dilong paradoxus.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako ďalšie primitívne rody skupiny Tyrannosauroidea, aj ľahko stavaný a Dilong pripomínal v tom čase hojné primitívne celurosaury ako Ornitholestels alebo Compsognathus, pričom ani svojou veľkosťou (dĺžka nie viac ako 1,6 m.) nevytŕčal z radu. Medzi primitívne znaky dilonga patrí napríklad trojprstá predná končatina; neskoršie a vyspelejšie tyranosaurovité rody totiž tretí prst stratili.

Perie[upraviť | upraviť zdroj]

Nález dilonga potvrdil staršie domnienky vedcov, že aj zástupcovia vývojovej línie tyranosaura mali perie, keďže patrili do skupiny vtákom podobných dinosaurov (Coelurosauria). Podporil tiež ďalšiu staršiu hypotézu, že perie malo pôvodne inú, než lietaciu funkciu (konkrétne - bola ňou termoregulačná). Skamenené odtlačky kože neskorších a väčších tyranosaurovitých však prezrádzajú šupinatú kožu ich majiteľov. Predpokladá sa, že tyranosaurovité (a zrejme aj iné skupiny dinosaurov) perie s narastajúcou veľkosťou druhotne stratili (veľké živočíchy totiž teplo strácajú omnoho pomalšie než malé), podobne ako dnešné slony a veľryby stratili srsť. Je tak možné, že mladý jedinec rodu Tyrannosaurus sprvu disponoval operením, ako však rástol, túto svoju telesnú pokrývku postupne strácal.