Dimetyltryptamín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Molekula Dimetyltryptamínu.

Dimetyltryptamín (DMT), tiež známy ako N, N-dimetyltryptamín, je tryptamín vyskytujúci sa v prírode a zároveň aj potenciálna halucinogénna droga, nachádzajúca sa nie len vo veľkom množstve rastlín, ale aj v stopových množstvách v ľudskom tele, kde je jeho funkcia zatiaľ neurčená. Štrukturálne je analogický s neurotransmiterom serotonínom a ďalšími psychedelickými tryptamímni ako 5-MeO-DMT a 4-HO-DMT. DMT je vyrábaný v malých dávkach aj ľudským telom počas normálneho metabolizmu enzýmom tryptamín-N-metyltransferáza. Veľa kultúr, pôvodných aj moderných, užíva DMT ako halucinogén v extrahovanej forme alebo vo forme zlúčenín. Čisté DMT pri izbovej teplote je čistá alebo biela až žltočervená kryštalická pevná látka. DMT bolo prvýkrát chemicky syntetizované v roku 1931.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

DMT sa vyskytuje v prírode vo veľkom počte rastlín, často s blízkym chemickými príbuznými: 5-MeO-DMT a bufotenínom (5-OH-DMT). Rastliny obsahujúce DMT sú hojne využívané vo viacerých juhoamerických šamanských tradíciách. Je to hlavná aktívna zložka nápoja ayahuasca. Ayahuasca je však niekedy varená bez rastlín, ktoré produkujú DMT. DMT vystupuje ako hlavný aktívny alkaloid vo viacerých rastlinách, ako napríklad Mimosa hostilis, Diplopterys cabrerana, a Psychotria viridis. DMT sa tiež vyskytuje ako menšinový alkaloid v šnupavom tabaku vyrobeným zo živice kôry Viroly, kde ako hlavný alkaloid vystupuje 5-MeO-DMT. DMT bolo tiež objavené ako menšinový alkaloid vo fazuliach Anadenanthery peregriny a Anadenanthery colubriny, používaných na výrobu Yopa a šnupavého tabaku Vilca, kde ako hlavný aktívny alkaloid vystupuje buforenín. Psilocybín, aktívna chemikália v hubách rodu lysohlávka (Psilocybe), sa dá tiež považovať za chemického príbuzného, nakoľko molekula psilocybínu obsahuje molekulu DMT na svojom konci, ako aj ďalších blízkych chemických príbuzných (4-fosforyloxi-N, N-dimetyltryptamín).

Halucinogénne vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Psychotropné efekty DMT boli prvýkrát vedecky študované maďarským chemikom a psychológom Dr. Stefanom Szárom, ktorý robil výskumy na dobrovoľníkoch v päťdesiatych rokoch. Szára, ktorý neskôr pracoval pre Americký Národný Zdravotný Inštitút, obrátil svoj záujem na DMT po tom, čo bola zamietnutá jeho žiadosť o LSD od švajčiarskej spoločnosti Sandoz Laboratories na základe podozrenia, že silná halucinogénna látka by mohla byť nebezpečná v rukách komunistickej krajiny.

DMT nie je aktívny pri perorálnom užití, pokiaľ nie je kombinovaný s inhibítormi monoaminoxidázy (IMAO), ako napríklad harmalínom. Bez MAO inhibítora telo rýchlo strávi orálne užité DMT, čiže sa neprejavia žiadne halucinogénne účinky (ak dávka neprekročí metabolickú kapacitu monoaminoxidázy, čo sa stáva veľmi zriedkavo). Ďalšie spôsoby užívania, ako fajčenie alebo vpichnutie, spôsobujú silné halucinácie a zvýšenú aktivitu na krátky čas (zvyčajne menej než pol hodinu), kedy sa DMT dostane do mozgu pred tým, než je metabolizované prirodzenou telesnou monoaminoxidázou. Predĺženie a umocnenie účinkov DMT sa dá dosiahnuť užitím IMAO pred fajčením alebo vpichnutím. Či už sa DMT dostalo do tela fajčením, vpichom alebo perorálne s IMAO, dokáže vyvolať silné entuziastické zážitky vrátane intenzívnych zrakových dojmov, eufóriu alebo dokonca pravé halucinácie (rozšírenie vnímania reality). Pri vpichu látka účinkuje približne 30 minút, pri fajčení 5 – 8 minút.

Návykovosť[upraviť | upraviť zdroj]

Táto látka nie je fyzicky návyková (ako napr. heroín). Je to pravdepodobne vďaka tomu, že si na ňu telo buduje iba krátkodobú toleranciu, čo znamená, že po istom čase od chvíle, keď sa dostane DMT do mozgu, už viac psychotropný nie je. Tolerancia vydrží približne hodinu, kedy je možné podanie zopakovať.