Dipólový moment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dipólový moment (označovaný ako p) je vektorová veličina popisujúca nesymetrické rozdelenie elektrického náboja, obvykle molekuly alebo malej skupiny atómov.

V najjednoduchšom prípade, kedy dva bodové náboje s opačným znamienkom +q a -q sú umiestnené vo vzdialenosti d, je veľkosť dipólového momentu tejto dvojice nábojov rovný p= q d, smer vektorov leží na spojovnici bodových nábojov.

Keď je elektrický náboj v priestore rozložený s hustotou \rho(\vec r) (kde \vec r označuje polohový vektor) a celkový náboj je nulový (tj. \int\rho dV=0 pri integrácii cez skúmaný objem) potom dipólový moment má hodnotu p=\int \vec r \rho(\vec r) dV.

Jednotka dipólového momentu v sústave SI je coulombmeter. Staršia jednotka je 1 Debye.

Podľa hodnoty dipólového momentu v chémii rozlišujeme polárne a nepolárne molekuly.