Diskusia:Brífing

Slovník, ktorého autor o sebe tvrdí: „I am no etymologist. I didn’t care about that. I wanted to test myself and try my hand at making a dictionary.“ [1] asi nebude dobrý zdroj. Že má o sebe článok na en nič na veci nemení. А druhá vec: mazať zdroj ako Beliana (pokiaľ nebol nahradený niečím kvalitnejším) je značne odvážne. Vasiľ (diskusia) 13:35, 23. november 2014 (UTC)

1) Z tej stránky (nech už je akákoľvek) bola ozdrojovaná etymológia, ktorú by zvládol napísať každý znalý angličtiny na B-úrovni. Tam ani zdroj nebolo treba (na to, že -ing je slovesné podstatné meno od nejakého slovesa). Ďalej som etymológiu nerozoberal; teraz je to podrobnejšie, čo oceňujem.

2) Môj názor je taký, že referencie patria do článku, nie do rozlišovačky. Rozlišovačka má odlíšiť významy, navigovať, (príp. oboznámiť s etymológiou, ak je to takto možné), nie suplovať článok (pokiaľ zatiaľ nie je vytvorený, tak si viem predstaviť dočasné umiestnenie ref. v rozlišovačke). Čiže to zmazanie Beliany (a ďalších) nebol žiaden povýšenecký kúsok. Ten význam je navyše všeobecne rozšírený a dosť známy, čiže aj preto som radšej ponechal ref. pri leteckých významoch, ktoré nemusia byť tak známe.

3) K odkazu na TK stačí jeden riadok. Keep it simple.

4) K štylistike: Referenciu treba umiestňovať až za interpunkčné znamienko (čiarku/bodku/bodkočiarku).--Lišiak (diskusia) 18:10, 23. november 2014 (UTC)

k 1) Mal si k dispozícii aj lepšie slovníky, tak nevidím dôvod použiť ten čo je online (a písal ho neodborník). Úvaha, že je to jednoduché je na tomto mieste trochu namyslená.

k 2) Referencie patria tam, kde sú nejaké informácie. Nevidím príčinu zmazať ich len tak (ako v tomto prípade), to teda nie.

k 3) Ak zdroje vravia, že je situácia zložitejšia, tak to netreba nasilu zjednodušovať. Vo verzii [2] si vynechal významy, ktoré boli ozdrojované z KSSJ, Beliany a Veľkého slovníka cudzích slov. Čo teda nepovažujem za dobré. Je to kontraproduktívna činnosť.

k 4) Netreba. Norma (ISO 690) to nepredpisuje. Väčšinou dávam referenciu za, ale keď je vhodnejšie mať ju priamo pri danom slove/význame a podobne, tak ju dávam aj pred. Toľko ku štylistickej výhrade. Vasiľ (diskusia) 19:34, 23. november 2014 (UTC)

Tak sa na to pozrime: Referencie k prvému významu sú v článku brífing (inštruktáž), k druhému významu (resp. množine významov) je celý jeden dlhší odstavec v článku tlačová konferencia, kde je to, myslím, dostatočne obsiahnuté a ozdrojované. Keďže k leteckým významom nemáme články, ponechal som referenciu. Ku „kontraproduktívnej činnosti“: opis „(krátka) tlačová konferencia, resp. (krátka) tlačová beseda“ úplne postačuje na obsiahnutie všetkých možných žurnalistických významov toho slova. Všetko je bližšie v článku. Ten kto hľadá niečo v súvislosti s TK/TB to určite nájde.

K 4) Treba, ja to predpisujem :D Teraz vážne: z dôvodu, že je to tak graficky lepšie (narozdiel od "prívesku", ktorý sa vytvára, keď je čiarka/bodka/bodkočiarka/koniec zátvorky za ref.). Norma to nepredpisuje (to je mi jasné) ale bežne sa zvykne tak upravovať text pred publikovaním.--Lišiak (diskusia) 20:10, 23. november 2014 (UTC)

A čo má byť, že sú referencie v článkoch? To znamená, že musia byť z rozlišovačky odstránené? To asi ťažko. Zdroje tie významy rozlišujú, preto je potrebné, aby to bolo tak uvedené v rozlišovačke. Krátka podoba nepostačuje, obzvlášť keď bola rozsiahlejšia verzia detailne ozdrojovaná. Simplifikovať niečo, len tak, že sa ty rozhodneš, je nevhodný prístup. Tu na to nie je priestor. Ja dávam citácie tak, aby bolo úplne adresné, že ktorá informácia je odkiaľ. Preto ju dávam aj dovnútra zátvorek, aby bola čo najpresnejšia (podobne aj s čiarkami a bodkami). Vasiľ (diskusia) 20:20, 23. november 2014 (UTC)

„A čo má byť, že sú referencie v článkoch? To znamená, že musia byť z rozlišovačky odstránené?“ Áno, presne tak. Pokiaľ nie je dôvod, aby tam ref. ostali, teda hlavne keď ešte nie je vytvorený článok ku konkrétnemu významu, tak ich tam netreba. Sú nadbytočné. Toto je rozlišovacia stránka. Vysvetlenie významu na rozlišovacej stránke je fakticky prvá veta definície v článku, na ktorý odkazuje.

„Krátka podoba nepostačuje, obzvlášť keď bola rozsiahlejšia verzia detailne ozdrojovaná. Simplifikovať niečo, len tak, že sa ty rozhodneš, je nevhodný prístup. Tu na to nie je priestor.“ Postačuje, aj napriek tomu, že si to niekto a toho niekoho knihovník nemyslia. Lebo pri všetkých štyroch významoch je odkaz na ten istý článok. To, že raz je to napísané ako „o udalostiach očakávaných v najbližšej budúcnosti“, raz ako „zvolaná operatívne k aktuálnemu problému“ alebo „zvolaná pred dôležitým rokovaním“ nemení nič na fakte, že všetky sú všetky podmnožinou TK. A potom je tu ešte TB vo význame, ktorý podľa mne dostupných informácií už nie je v praxi aktuálny (ale riešime zdroje, takže OK) – ten je zahrnutý v TK, pretože to môže byť synonymum TK. Ak je dôležité, aby bola tlačová beseda v tom význame samostatne, tak nič nebráni vytvoriť k tomu článok. A 4-ku (o tej štylistike) si zrejme nepochopil, ale nevadí...--Lišiak (diskusia) 12:44, 25. november 2014 (UTC)

Etymológia

Prečo odstraňuješ etymológiu a dávaš ju do iného článku? Vasiľ (diskusia) 10:04, 3. august 2015 (UTC)

Pretože v RS nemá čo hľadať. RS nie sú založené na etymologickom hľadisku, hoci tu by to aj sedelo.--Lišiak (diskusia) 10:11, 3. august 2015 (UTC)

To je tvoje neodôvodnené tvrdenie. Nikto netvrdí, že RS sú založené na etymológii. Dávať text (ktorého autorom nie si) do (náhodne?) vybraného článku s rovnakým názvom je nezmysel. To ako teraz v každom brífingu bude Brontov text o etymológii, namiesto toho aby bol v RS, na ktorú by si odkázal: "pre etymológiu pozri"? To je nezmysel a zbytočné opakovanie tej istej informácie. Vasiľ (diskusia) 10:15, 3. august 2015 (UTC)

Keď dávame za hrubovyznačený výraz etymológiu, presne tak sa to javí. Ja, ty a ešte pár ostatných vedia, že prečo to tu je a inde nie, ale radšej sa chcem vyhnúť tomu, že bude etymológiu vidno aj tam, kde to nesedí (resp. sedí len z časti; ako bol prípad v RS homo). Nedávam do náhodného článku, dávam do všetkých, v kt. je relevantný výraz prítomný v názve/synonyme názvu. Keď niekto hľadá len ten daný článok, načo by mal skákať do ďalšieho len pre info o etymológii? A pokiaľ je text publikovaný na Wikipédii, nemusím byť autorom na to, aby som ho použil v inom článku. Takisto ako nedávam posvätné kladky ani na mnou založené/prepracované články či sekcie článkov. Informácie som si overil, neviem, kde vidíš problém.--Lišiak (diskusia) 10:23, 3. august 2015 (UTC)

Tak daj odkaz, že: „etymológiu pozri v článku“. Dávať ten istý text do viacerých stránok je nezmysel. Vasiľ (diskusia) 11:04, 3. august 2015 (UTC)

Nie je to nezmysel. Ak tvrdíš, že áno, potom je otázne prečo je vlastne brífing rozkúskovaný do toľkých článkov. Stačil by jeden, ale to už radšej nechať...

Za ten čas čo som na wiki som sa nestredol, že by sa kopíroval ten istý text do viacerých článkov, keď je jednaznačné že patrí do RS, lebo tá významy spája, upresňuje a vysvetľuje. Ak si myslíš, že všetky tie rôznorodé významy, ktoré sa označujú zhodným slovom, patria do jedného článku, tak to je teda riadna chyba (mierne povedané). Vasiľ (diskusia) 12:11, 3. august 2015 (UTC)

Sú to rôzne typy brífingu, tak by aj mohli. Ale je to na nekonečnú debatu, [začal som o tom https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kr%C4%8Dma/Wikipolitika&curid=11203&diff=6095452&oldid=6092349debatu v Krčme], vyriešme to tam.--Jetam2 (diskusia) 12:30, 3. august 2015 (UTC)