Diskusia:Prognóza

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Čo bolo dôvodom presunu? RS je momentálne na správnom mieste. Významov je viac, nevidím príčinu na uprednostňovanie niektorého z nich. Vasiľ (diskusia) 20:17, 6. august 2016 (UTC)[odpovedať]

Čo je to za blbosť? Všeobecne ako rozlišovací znak v zátvorke? Ak je to všeobecný výraz, tak to má byť bez rozlišovacieho znaku.--Lišiak (diskusia) 09:56, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Nie je to nič nezvyčajné. Ak by to bolo tak píšeš, tak je zo zdrojov jasné, že čo je primárny význam. Takto sa zasa raz niekto rozhodol, že určí primárny význam. Vraciam na pôvodnú RS. Vasiľ (diskusia) 10:10, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Zo zdrojov je úplne jasné, čo je primárny význam (niektoré zdroje dokonca iné ani neuvádzajú). A ďalší obštrukcionizmus so šablónou pracuje sa ako pri predaji.--Lišiak (diskusia) 10:27, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Zo zdrojov nie je jasné, čo je primárny význam. MČSE uvádza primárne lekársky význam. A rovnoko slovníky, ktoré si ty použil uvádzajú viac významov. K údajnému obštrukcionizmu: predaj som proste nestihol. Vasiľ (diskusia) 10:34, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Samozrejme, preto napr. KSSJ uvádza len jeden význam a SCS ako základný tento. Podľa teba sa však vždy niekto svojvoľne rozhodne. Už ani nehovorím o etymológii a elementárnej logike.--Lišiak (diskusia) 10:48, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
KSSJ obsahuje základnú slovnú zásobu. SCS(a) uvádza 2 významy, rovnako VSCS uvádza 2. Všeobecná encyklopédia ako MČSE uvádza ako základný význam lekársky, rovnako z tvojej citácie vyplýva, že aj Universum uvádza viacero významov. Stále ti to príde také jednoznačné? Vasiľ (diskusia) 11:09, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
SCS(A) neuvádza významy oddelene očíslovaním, čo znamená, že tento pokladajú za zastrešujúci pojem. MČSE často neuvádza očividné, základné významy (ako pri sochárovi). Universum uvádza popri tom len ekonomický význam. Keď je nejaký význam vnímaný všeobecne, tak je zrejmé, že ho možno chápať ako primárny; keď ide o najširší význam, ktorý jednotlivé vedy aplikujú špecifickejšie. Podľa etymológie rovnako (ČES:504). Ešte tak aj použiť logické myslenie...--Lišiak (diskusia) 11:51, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]
SCS(a) uvádza 2 významy, to nemožno popierať. MČSE je dostatočne dobrý zdroj na to, aby takáto skutočnosť bola braná v úvahu; tvoj názor na tom nič nemení. Fajn, tak Universum uvádza 2 významy, VSCS rovnako 2. Je to málo? Prečo treba niektorý význam uprednostňovať? RS je (ako vraví Teslaton) čistejšie riešenie. Vasiľ (diskusia) 06:22, 8. august 2016 (UTC)[odpovedať]
SCS uvádza jeden zastrešujúci a dva špecifické významy (to už chce riadnu dávku ignorancie toto nevidieť). Nejde o počet významov, ale o významový vzťah medzi nimi. Je nonsens mať RS a potom význam s rozlišovacím „všeobecne“. To môže napadnúť len redaktorovi, ktorý sa slepo ženie za počtom RS a počtom významov v nich, nie za účelom a logikou RS.--Lišiak (diskusia) 08:33, 8. august 2016 (UTC)[odpovedať]
SCS(a) v úvode píše: „Ak má daná lexikálna jednotka viac významov, sú odlíšené arabskými číslicami vytlačenými polotučne. Významové odtiene sa však takto nevyznačujú, bývajú súčasťou príslušného významu, ich výklad sa oddeľuje bodkočiarkou.“, takže SCS(a) to považuje za významové odtiene. O iných zdrojoch toto nemožno povedať.
Ostatné ako VSCS a Universum to uvádzajú ako samostatné významy. Z odborných napr. v knihe JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie 2 P-Z. 2., přeprac. vyd. Praha: Svoboda, 1984. má ekonomický význam samostatné spracovanie (tuším vyše 1 strany); SOBÍŠEK, Bořivoj, a kol. Meteorologický slovník výkladový & terminologický. 1. vyd. Praha : Ministerstvo životního prostředí České republiky, 1993. 594 s. ISBN 80-85368-45-5. považuje prognózu za synonymum pre predpoveď.
Tvrdenie: „To môže napadnúť len redaktorovi, ktorý sa slepo ženie za počtom RS a počtom významov v nich, nie za účelom a logikou RS.“ je explicitný nezmysel, ktorý sa zakladá na nepravde. Možno zistiť, že počet mnou založených RS nebude zďaleka tak vysoký, ako tu podsúvaš. Vasiľ (diskusia) 11:50, 8. august 2016 (UTC)[odpovedať]
V prvom rade, Ekonomická encyklopedie a Meteorlogický slovník výkladový & terminologický sú špecializované lexikóny, takže nie je prekvapujúce, že rozoberajú významy týkajúce sa ich odborov. Inak bude len stratou času vysvetľovať, že význam, ktorý má dokonca charakteristiku „všeobecne“ a hneď na prvom mieste v definícii formuláciu „vo všeobecnosti“ (plus s ohľadom na porovnanie definícií ostatných významov) je významovo zastrešujúci a etymologicky materský. SCS v tom má jasno, takže zdroj tam je. Ďalej sa nebavím, lebo nadobúdam pocit, že ide len o sarkazmus, to nemôžeš myslieť vážne. PS: Nie, myslel som tohto redaktora.--Lišiak (diskusia) 14:33, 8. august 2016 (UTC)[odpovedať]
To nikto nepopiera, že ide o odborové encyklopédie.
Definícia „všeobecne“ je z jedného zdroja, v iných som videl iné formulácie.
SCS(a) dačo uvádza, VSCS zasa dačo iné, rovnako aj Universum. MČSE spomína lekársky význam. Preto som za riešenie, aby bola RS na bezzátvorkovom tvare a dané významy mali tvar so zátvorkou. Vasiľ (diskusia) 05:56, 9. august 2016 (UTC)[odpovedať]

Ach jo. Z tohto by opäť nemala byť vôbec rozlišovacia stránka. Mal by byť jeden článok kde by bolo základná definícia ("Prognóza je vo všeobecnosti vedecky zdôvodnená predpoveď, stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja istého vývoja.[1][2][3][4] Termín naberá aj špecifickejšie významy v konkrétnych vedách (v medicíne, v ekonómii, v ekológii). Robenie prognóz sa nazýva prognózovanie,[5][6] prognostikovanie[7] alebo prognostika.[8]") a pod ňou bližšie informácie o jednotlivých odvetviach či odboroch. Ak budeme rozlišovať odtiene významu bude to viesť k zbytočnému drobeniu témy, neprehľadnosti wikilinkov atď. Čo napríklad prognóza (šport) (použitá napríklad tu? Alebo nebodaj vyjadrenia typu: "Kvôli nižšiemu populačnému prírastku budeme musieť zlúčiť niektoré školy čím však môžeme zvýšiť ich efektivitu a priniesť šetrenie vo verejnej správe." Bude to prognóza (ekonómia), prognóza (demografia), prognóza (školské plánovanie), prognóza (verejná správa), prognóza (všeobecne), prognóza (v užšom význame), prognóza (v širšom význame)? Toto naozaj nie je cesta...--Jetam2 (diskusia) 13:45, 7. august 2016 (UTC)[odpovedať]

Tvrdenie, že by to nemala byť RS založené na čítaní dennej tlače neobstojí.
Otvoril si kvôli tomu nejakú (ideálne všeobecnú) encyklopédiu? Inak ťažko zistiť, že ako to vlastne je, v takomto prípade určite. Vasiľ (diskusia) 06:22, 8. august 2016 (UTC)[odpovedať]