Dlouhá hora
| Dlouhá hora | |
| Prírodná rezervácia | |
.jpg) Dlouhá hora z Ovčej hory
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký |
| Okres | Liberec |
| Lokalita | Bílý Kostel nad Nisou (k. ú. Panenská Hůrka), Chrastava (k. ú. Andělská h.u Chrastavy) |
| Nadmorská výška | 475 - 690 m n. m. |
| Súradnice | 50°47′25″S 14°55′25″V / 50,79028°S 14,92361°V |
| Rozloha | 13,451 ha |
| Vznik | 20. marec 1973[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry ČSR |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 558 |
  Dlouhá hora Poloha na mape Česka
| |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Dlouhá hora | |
| hora | |
| |
| Štát | Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký kraj |
| Okres | okres Liberec |
| Pohorie | Ještědsko-kozákovský hřbet Ještědský hřbet Kryštofovy hřbety Rozsošský hřbet Dlouhohorský hřbet[2] |
| Nadmorská výška | 748 m n. m. |
| Geologické zloženie | fylit, kvarcit |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice 50°47′25″S 14°55′25″V / 50,790278°S 14,923611°V | |
Dlouhá hora (nem. Langeberg) je vrchol dosahujúci výšku 748 m n. m. a prírodná rezervácia ev. č.558 neďaleko obce Bílý Kostel nad Nisou v okrese Liberec. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR. Územie je súčasťou Prírodného parku Ještěd.
Popis vrchu[upraviť | upraviť zdroj]
Je to úzka vrcholová časť severného chrbta Kryštofových chrbtov na kambrických chlorit-sericitických fylitoch a kvarcitických fylitoch až kvarcitoch, s vyššími severovýchodnými svahmi (s objektmi bývalého vojenského opevnenia z prvej republiky), stupňovito klesajúcimi k údoliu Lužickej Nisy. Vrch je zalesnený smrečinami, komplexami bučín až sutinových lesov s javorom a brestom a s bohatým podrastom.[3]
Geomorfologické zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch patrí do celku Ještědsko-kozákovský hřbet, podcelku Ještědský hřbet, okrsku Kryštofovy hřbety, podokrsku Rozsošský hřbet a časti Dlouhohorský hřbet.[2]
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Dôvodom ochrany je zachovanie komplexu prirodzených spoločenstiev bučín s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín. Prírodná rezervácia sa nachádza na východnom svahu rovnomenného vrchu. Samotný vrchol sa na území rezervácie nenachádza.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Autom možno najbližšie dôjsť do Panenskej Hůrky, Andělskej Hory alebo Kryštofovho Údolia. Sedlom medzi Dlohou horou a Veľkým Vápenným na západe vedú turistické značky modrá, zelená a žltá. Na Dlouhú horu vedie sieť neznačených lesných ciest.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- ↑ DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ Mapy.cz [online]. Seznam.cz, [cit. 2014-03-29]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Výnos Ministerstva kultúry ČSR o zriadení chráneného územia
- Dvojstrana o maloplošných chránených územiach Libereckého kraja Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dlouhá hora na českej Wikipédii.