Dobrodružstvá Huckleberryho Finna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dobrodružstvá Huckleberryho Finna
Adventures of Huckleberry Finn

Autor Mark Twain
Pôvodný jazyk anglicky
Krajina vydania Spojené štáty
Dátum 1. vydania originálu 1884
Ilustrátor originálneho vydania E. W. Kemble
Literárny žáner román

Dobrodružstvá Huckleberryho Finna je román Marka Twaina z roku 1884.

O diele[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Justina Kaplana, autora Úvodu ku knihe Great Short Works of Mark Twain: „Práca na románe Dobrodružstvá Huckleberryho Finna bola bolestivým a zdĺhavým procesom, ktorý Twainovi zabral osem rokov vrátane niekoľkých prestávok.“[1] Román sa radí medzi najpopulárnejšie knihy pre deti aj dospelých.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Huckleberry Finn je obyčajný chlapec, ktorý žije v ťažkých časoch Spojených štátov amerických. Našťastie nie je vystavený priamej hrozbe. Na druhej strane je tu Jim, otrok, ktorý utiekol od svojich pánov a skrýva sa deň čo deň, noc čo noc pred svojimi prenasledovateľmi. Títo dvaja, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné, sa spoznajú a stanú priateľmi. Huck, ako malý chlapec, je typické dieťa bez ohľadu na to v akom meste žije a aký rok sa píše. Je to chlapec, ktorý má svoje sny a obavy. Miluje nespútanú voľnosť, obdivuje pravé priateľstvo a hry. Jeho rodinné zázemie nie je ideálne. Mark Twain poskytuje čitateľovi obraz podmienok, v ktorých Huckleberry žije. Starajú sa o neho dve ženy – pani Douglasová, jemná a trpezlivá vdova, a slečna Watsonová, prísna dáma, ktorá sa stáva cieľom kritiky u samotného autora románu. Chlapcov skutočný otec je ďalšou postavou v rámci ktorej autor demonštruje úpadok bielej spoločnosti a zlyhanie rodinných štruktúr.[2] Huckleberryho otec je tiež symbolom násilia a hrozby, ktorá je v časoch otroctva prítomná všade.

Neoddeliteľnou súčasťou príbehu je samozrejme Jim, ktorý jednak dopĺňa, ale i búra chlapcovu osobnosť. Ako otrok je často nútený robiť ponižujúce veci a tým jeho ľudskosť trpí najviac. Je doslova vzatý na milosť každej postave v románe. Napriek tomu je to však najsilnejšia postava v knihe, pretože sa nikdy nevzdáva svojho sna o rodine, ktorá bude žiť v mieri a slobode. Celý román Dobrodružstvá Huckleberryho Finna je presiaknutý témami snívania a želaní. V tomto bode možno poukázať na črty, ktoré potvrdzujú, že toto dielo skutočne spadá do obdobia amerického realizmu druhej polovice 19. storočia. Hlavným symbolom snívania v románe je rieka Mississippi, ktorá vedie dvoch hlavných hrdinov k vysnívaným lepším zajtrajškom. Je to však aj nebezpečný živel, ktorý bez váhania ukazuje svoju moc – napríklad v časti o búrke a vraku lode. Jim by sa rád dostal až na sever, tam, kde otroctvo neexistuje, aby sa tak stal slobodným človekom. Avšak rieka Mississippi občas prebúdza v tejto postave pochyby – ak ho rieka neprivedie ku slobode, privedie ho na prah pekla. Strach a pochybnosti možno vidieť nielen v myšlienkach Jima, na ktoré si Huck Finn vytvára vlastné názory, ale aj v konkrétnych rozhovoroch týchto dvoch postáv. Mark Twain vytvoril monológy a dialógy veľmi realistické. Využíva reálne opisy prostredia, v ktorom postavy vystupujú, umocňuje atmosféru autentickými dialógmi, slangom a dodáva románu neobyčajný kolorit.

Témy[upraviť | upraviť zdroj]

Román Marka Twaina Dobrodružstvá Huckleberryho Finna obsahuje široké spektrum tém, ktoré robia z tohto románu konzistentné a tematicky hutné dielo poskytujúce veľký priestor pre úvahy a názory.

Rasizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci za ústrednú tému románu sa dá považovať myšlienka oslobodenia sa od skostnatených princípov stratifikácie spoločnosti na rovnú a neslobodnú, téma rasizmu presakuje celým dielom a ovplyvňuje tak celkovú atmosféru udalostí. Zbehnutý otrok, černoch Jim, ktorý spolu s hlavným hrdinom románu Huckom Finnom, uteká pred svojimi bielymi prenasledovateľmi, je strana po strane vystavovaný útlaku zo strany otrokárov, prežíva dni na úteku v napätí a strachu o svoj život.

Negatívny postoj voči čiernym otrokom je prítomný v mnohých dialógoch a taktiež vo vnútorných monológoch Jima, ktorý takto rozjíma nad svojím osudom, pochybuje o sebe samom, o svojom priateľovi Huckovi, ktorý ho môže, ale aj nemusí, zradiť každú chvíľu.

Spojené štáty americké druhej polovice devätnásteho storočia sa stále otriasali v búrke protinázorov. Hoci rok 1863 priniesol černošským otrokom vytúženú slobodu aspoň z oficiálneho pohľadu, trvalo ešte dlho, kým si mnohí otrokári, bohatí vlastníci plantáží, uvedomili, že éra bavlnárskych impérií sa končí. Dokonca aj dnes je juh Spojených štátov poznačený trpkou minulosťou a je možné tvrdiť, že Mark Twain zanechal v románe zašifrovaný odkaz, ktorý naznačuje neutíchajúce napätie – že rasizmus v Amerike bol, je a bude súčasťou miestnej kultúry bez ohľadu na to, čo priniesla minulosť a aké zákony a princípy platia v modernej spoločnosti.

Otroctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mladý hrdina románu, Huckleberry Finn, si napriek svojmu veku uvedomuje pálčivú skutočnosť, že Jim je otrok na úteku, ktorého pravdepodobne nečaká svetlá budúcnosť. Napriek tomu zhodou okolností zdieľajú rovnaký osud – obaja totiž utekajú pred okolitým svetom a hoci Huckleberry nie je skutočným vyhnancom ani prenasledovaným, cíti sa odstrčený, nezapadajúci do sveta, do ktorého sa narodil.

Pre Jima je otroctvo zväzujúci princíp, ktorý okresáva jeho vyhliadky na svetlú budúcnosť. Huckleberry Finn je zasa chlapec, pre ktorého je život v rodine, povinná školská dochádzka a dodržiavanie morálnych pravidiel podobnou formou otroctva, z ktorého pociťuje potrebu sa vymaniť.

Spoločenský diktát v podobe školy, ženskej autority a pravidiel je proti prirodzenej povahe mladého chlapca, ktorého napĺňa nespútaná sloboda v spojení s prírodou.

Intelekt a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Dve ženy, ktoré predstavujú morálnu a spoločenskú autoritu pre Huckleberryho Finna – vdova Douglasová a slečna Watsonová – okrem náboženského presvedčenia a výraznej dogmatickosti zastupujú tému nutnosti vzdelania v rýchlo sa rozvíjajúcej spoločnosti. Škola je pre Hucka Finna spočiatku prekážkou, neskôr si však túto povinnosť do istej miery obľúbi.

Jeho otec, pijan a spoločenská troska, však predstavuje prekážku vo vzdelaní mladého chlapca, narúša jeho správny vývoj a únosom z domu definitívne odrezáva hlavného hrdinu od očakávaného nalinkovaného smerovania, ktoré je v plnom súlade so spoločenskými očakávaniami.

V románe je však prítomná aj iná forma vzdelania, iný typ „školy“, ktorý nie je ohraničený múrmi oficiálnej inštitúcie, ale jeho hranice siahajú ďalej – ak vôbec niekde končia. Touto školou je sám život, ktorým je Huck Finn nútený sa prehrýzať deň po dni.

Neustálym skrývaním sa, útekmi, predstieraním a lžami sa formuje osobnosť mladého hrdinu, avšak nie v negatívnom zmysle. V tejto časti románu Mark Twain poukazuje na neuveriteľnú silu hlavnej postavy. Napriek veku, malým skúsenostiam a detskej naivite kľučkuje Huckleberry Finn medzi prekážkami života s obdivuhodným nadhľadom. Je to on, kto častokrát povzbudzuje svojho priateľa Jima počas tmavých napätých nocí, kedy sa otrok na úteku oddáva smutnému rozjímaniu a pochybnostiam.

Práve spojením s prírodou sa hrdinom románu dostáva pravé vzdelanie, ktoré ich pripravuje na každodenné prekážky, na ktoré školské poučky nikdy nemôžu stačiť.

Pokrytectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad hlavného hrdinu na „sivilizovanú“ spoločnosť je celkom jasný. Neprehľadná spleť pravidiel, zákonov a princípov sľubuje občanovi práva a ochranu pred neprávosťami a nespravodlivosťou. Mark Twain však cez postavu hlavného hrdinu poukazuje na pokrytecký charakter takto nastavenej spoločnosti, kde dôležitý dokument americkej spoločnosti – Ústava, zaručuje slobodu a spravodlivosť pre všetkých. Nie však pre všetkých, ale pre všetkých, ktorí sú skutočne slobodní a navyše bielej pleti.

Pre Jima neplatia princípy belošských zákonov. Je vyhnancom, sluhom, otrokom spoločnosti, prenasledovanou zverou bez slobody a akýchkoľvek práv. Mark Twain v románe ostro kritizuje pokrytectvo Americkej spoločnosti, ktorá dvojakým metrom udáva tempo „sivilizácie“.

Samotné slovo „sivilizácia“ („sivilization“ v originálnej verzii) vyslovované hlavným hrdinom nesie nádych irónie a pohŕdania týmto pojmom, ktorý v spoločnosti druhej polovice devätnásteho storočia nemá žiaden hlbší význam. A tejto skutočnosti si je vedomý aj mladý hrdina románu.

Motívy[upraviť | upraviť zdroj]

V románe možno nájsť minimálne dva ústredné motívy, ktoré dopĺňajú celkový charakter románu, diela, ktoré pri bližšom skúmaní odhaľuje svoju dramatickú stránku ukrytú za fasádou dobrodružnej knihy pre deti.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo pre Huckleberryho Finna v podstate neexistuje. Chlapec vyrastajúci bez milujúcej matky, obklopený hroziacim nebezpečím od násilníckeho otca, je vyhnancom od začiatku svojho života. Detstvo je, podobne ako sloboda pre otroka Jima, len vysnívaný cieľ pre hlavného hrdinu, ktorý sa tento svoj sen snaží naplniť aspoň sčasti vyvádzaním typických zlomyseľností, ktoré k detstvu chlapcov patria. Okolnosti však nútia Hucka Finna opustiť túto ideálnu predstavu. Na úteku pred svojim otcom a prenasledovateľmi je vystavený situáciám, ktorým je bežne vystavený až dospelý človek. Napriek tomu všetkému zlo a násilie, ktoré na svojej ceste za slobodou zažíva nezanecháva na chlapcovi žiadne tragické následky. Naopak, Huckleberry Finn rastie a rozvíja sa, napĺňaný skúsenosťami a zážitkami. Koniec románu však ponúka čitateľovi príjemné uvoľnenie v zistení, že hlavný hrdina si napriek všetkým útrapám zachoval svoju detskú povahu, nestal sa predčasne dospelým a naďalej sa drží svojich snov o slobode a nespútanosti detského sveta. Huckleberryho detstvo je teda, a nie je reálnou súčasťou jeho života.

Povery[upraviť | upraviť zdroj]

Mark Twain okrem využívania miestneho černošského slangu dokresľuje tento realistický román zobrazovaním tradícií, rituálov a povier černošského obyvateľstva. Na začiatku príbehu, vo chvíli keď je čitateľovi predstavený otrok Jim, spisovateľ ponúka náhľad do jeho presvedčenia – zaklínanie, vkladanie moci a sily do rôznych predmetov, viera v zázraky a poverčivosť sprevádza Jima po celý čas. Povery a poverčivosť patria však aj do života belošského obyvateľstva, hoci nie v takej miere. Akýkoľvek prírodný úkaz – búrka, dážď či spln mesiaca, tok rieky alebo vánok – majú pre Jima veľký význam a výklad týchto fenoménov, ktoré sú pre civilizovaného človeka celkom bežné a bezvýznamné, predstavuje pre Jima silnú oporu a základ, v ktorý môže veriť. Dá sa povedať, že Mark Twain prejavuje úctu k starým tradíciám a presvedčeniam černochov čo môže byť v rozpore s niektorými analýzami románu, ktoré sú opačného názoru.

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Každý román, ktorý si prepožičiava historické udalosti, nesie v sebe aspoň jeden mocný symbol, ktorý ako zlatá niť je popretkávaný celým príbehom. V románe Dobrodružstvá Huckleberryho Finna je takýmto symbolom rieka Mississippi.

Tento symbol hrá v románe veľkú úlohu. Obaja hrdinovia, Huck Finn a otrok Jim, sa vydávajú na plavbu po tejto rieke smerom k slobode. Ich spoločným snom je doplávať po rieke až na územie slobodných štátov. Rieka Mississippi je neskrotný a nevyspytateľný živel, podobne ako život samotný.

Vydať sa na Mississippi je riziko pre oboch, cesta s nejasným koncom. Rieka Mississippi je teda obrovským symbolom žiadanej slobody, odpútania sa od starého sveta. Vody tejto rieky môžu zmyť z Jima ťarchu okovov, v ktorých vyrastal, zatiaľ čo pre Hucka Finna je to možná cesta dosiahnuť ďalej, za hranice pravidiel, vydať sa na dobrodružstvo a spoznať nové územie.

Rieka Mississippi je zároveň symbolom lokálneho koloritu. Pri čítaní románu môže čitateľ pozorovať život na rieke Mississippi, spektrum ľudí a ich charakterov. Je to rezervoár minulosti, spomienok, prísľubov aj zrady.

Ústredné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Huckleberry Finn - hlavný predstaviteľ, polosirota; putuje spolu s otrokom naprieč Amerikou za slobodou
  • Jim - zbehlý otrok, ktorý túži dostať sa za hranice severných štátov a tým získať slobodu
  • pani Douglasová - predstaviteľka oddanej a trpezlivej matky
  • slečna Watsonová - prísna vdova, terč kritiky za jej poverčivosť a dogmatickosť
  • otec - prezývaný „Pap“, Huckleberryho vlastný otec, tyran a despota; v románe predstavuje úpadok spoločnosti

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KAPLAN, Justin: Great Short Works of Mark Twain. New York: Harper & Row, 1967. 400 p..
  2. TEACHER, Lawrence: The Unabridged Mark Twain. USA: Running Press, 1976. 1290 p.