Dokeská pahorkatina
| Dokeská pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Vlhošť a Dokeská pahorkatina z vrchu Ronov
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Severočeský |
| Okresy | Česká Lípa, Mělník, Litoměřice, Mladá boleslav |
| Nadradená jednotka |
Ralská pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Zákupská pahorkatina Jizerská tabule Dolnooharská tabule České středohoří |
| Podradené jednotky |
Polomené hory Jestřebská kotlina Provodínská pahorkatina Úštěcká pahorkatina Bezdězská vrchovina |
| Súradnice | 50°32′08″S 14°28′40″V / 50,5355556°S 14,4777778°V |
| Najvyšší bod | Vlhošť |
| - výška | 614 m n. m. |
| Rozloha | 753 km² (75 300 ha) |
| Geologické zloženie | ílovce, piesčité slieňovce, slieňovce, pieskovec, treťohorné vulkanity, neovulkanity |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dokeská pahorkatina je geomorfologickou časťou južnej a juhozápadnej časti Ralskej pahorkatiny. Územie o rozlohe 753 km2 je prevažne súčasťou okresu Česká Lípa v Libereckom kraji, v menšej miere aj susedných okresov Mělník, Litoměřice a Mladá Boleslav. Najvyšším vrcholom je Vlhošť (614 m), najnižší je na východe tok Labe (145 m).[1]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Je to členitá pahorkatina, tvorená vrchnokriedovými pieskovcami, piesočnatými slieňovcami, slieňovcami a vápnitými ílovcami a treťohornými vulkanitmi. Vyhranený štruktúrne denudačný povrch, miestami neotektonicky porušený, charakterizovaný sedimentárnymi štrukturálnymi stupňovinami, štruktúrnymi a tektonickými kotlinami, kaňonovitými údoliami, neovulkanickými uzlami a početnými tvarmi zvetrávania a odnosu pieskovcov.
Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Českolipsko je zahŕňané do troch subprovincií Českej vysočiny: Česká tabule, Krkonošsko-jesenická subprovincia a Krušnohorská subprovincia. Súčasťou Českej tabule je Ralská pahorkatina (podľa členenia zavedeného Jaromírom Demkom VIA-1), ktorá má dva podcelky: Dokeská pahorkatina (VIA-1A) a Zákupská pahorkatina (VIA-1B).
Tieto podcelky sa delia do menších okrskov. Dokeská pahorkatina ich má päť:
- Polomené hory (VIA-1A-1) - najväčší okrsok, má niekoľko horopisných častí, ktoré sú napospol súčasťou CHKO Kokořínsko[2]; najvyšším vrcholom okrsku i celej Dokeskej pahorkatiny je vrch Vlhošť.
- Úštěcká pahorkatina (VIA-1A-2) - tvorí západnú hranicu celku, je to mierne členitá pahorkatina, ktorej najvyšším bodom je vrch Hořidla (371 m) s rovnomennou rozhľadňou na vrchole .
- Jestřebská kotlina (VIA-1A-3) - pretiahnutá zníženina v povodí Robečského potoka, kde sa nachádza množstvo rybníkov, často na chránených územiach (Holanské rybníky, Novozámecký rybník, Břehyňský rybník); najvyšším bodom je vrch Borný (446 m).
- Provodínská pahorkatina (VIA-1A-4) - jej centrálnu časť tvorí skupina Provodínských kameňov, južnú časť členitá plošina Hradčanskej pahorkatiny, v ktorej leží najvyšší bod - Dub v obore veľký Dub.
- Bezdězská vrchovina (VIA-1A-5) - dominantné sú tu oba vrcholy Bezdězu, Malý a Velký, ďalej je tu dvojica Velká a Malá Buková.[3]
Kompletné geomorfologické členenie celej Ralskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:
| Geomorfologické členenie Ralskej pahorkatiny | ||
|---|---|---|
| ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Severočeská tabule | ||
| DOKESKÁ PAHORKATINA |
Polomené hory | Vlhošť (614 m)
|
| Úštěcká pahorkatina | Hořidla (371 m)
| |
| Jestřebská kotlina | Borný (446 m)
| |
| Provodínská pahorkatina | Dub (458 m)
| |
| Bezdězská vrchovina | Velký Bezděz (604 m)
| |
| ZÁKUPSKÁ PAHORKATINA |
Cvikovská pahorkatina | Ralsko (696 m)
|
| Českolipská kotlina | Českolipský Špičák (459 m)
| |
| Podještědská pahorkatina | Stříbrník (507 m)
| |
| Kotelská vrchovina | Mazova horka (569 m)
| |
| PROVINCIA • Subprovincia • Oblasť / Celok / PODCELOK • Okrsok • Vrchol | ||
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Dokeskej pahorkatiny pôsobí CHKO Kokořínsko a CHKO České středohoří. Je tu rad chránených lokalít, NPP Peklo, PP Kaňon potoka Kolné, NPR Novozámecký rybník, NPP Swamp, NPR Břehyně - Pecopala, PR Veľký a Malý Bezděz, PR Kokořínský důl, PP Špičák u Střezivojic, PP Husa.[4]
Najvyššie kopce Dokeskej pahorkatiny[upraviť | upraviť zdroj]
Uvedená je drvivá väčšina kopcov nad 450 metrov.
- Vlhošť (614 m), Polomené hory
- Veľký Bezděz (604 m), Bezdězská vrchovina
- Malý Bezděz (577 m), Bezdězská vrchovina
- Ronov (553 m), Polomené hory
- Vrátenská hora (508 m), Polomené hory
- Maršovický vrch (495 m), Polomené hory
- Špičák (482 m), Polomené hory
- Drnclík (481 m), Polomené hory
- Berkovský vrch (480 m), Polomené hory
- Velký Beškovský kopec (474 m), Polomené hory
- Velká Buková (474 m), Bezdězská vrchovina
- Šedina (473 m), Polomené hory
- Korecký vrch (465 m), Polomené hory
- Nedvězí (458 m), Polomené hory
- Dub (458 m), Provodínská pahorkatina
- Pecopala (451 m), Provodínská pahorkatina
Podrobný zoznam hôr a kopcov podľa nadmorskej výšky a prominencie obsahuje Zoznam vrcholov v Ralskej pahorkatine.
Fotogaléria hôr a kopcov[upraviť | upraviť zdroj]
-
Svahy Vlhošťa -
Malý a Velký Bezděz -
Vrch Ronov s hradom -
Velký Beškovský kopec -
Lysá skála (Provodínské kameny) -
Vrátenská hora -
Maršovický vrch -
Malá a Velká Buková nad Břehyňským rybníkom
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Dokeská pahorkatina, s. 227.
- ↑ NOVOTNÁ, Mgr Daniela. Kokořínsko. Praha 1 : Olympia a.s., 2004. ISBN 80-7033-843-1. Kapitola Místopisná část, s. 46.
- ↑ DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ Z nížin do hôr, str. 227
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dokeská pahorkatina
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz
- Geomorfologické členenie kraja podľa údajov Libereckého kraja (r. 1987, J. Demek) Archivované 2012-04-09 na Wayback Machine
- Web Treking o členení oblastí
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dokeská pahorkatina na českej Wikipédii.