Drumbľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Moderný tvar nástroja
Drumbľa ázijského typu

Drumbľa (iné názvy: dromľa, drmľa, drumlica, grumbla, bzučák, brnkáš) je ľudový hudobný nástroj patriaci do skupiny idiofónov.

Pochádza zrejme z Ázie; na čínskej kresbe z 3. storočia pred Kr. je vidieť hudobník hrajúci na drumbľu. Do Európy sa dostala z východných plání Kazachstanu a bola známa už starým Rimanom. V európskych krajinách bola drumbľa celkom bežným hudobným nástrojom. Na našom území ju rozširovali najmä rómski kovotepci. S prvými európskymi osadníkmi sa tiež dostala do Ameriky.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

V Európe sa vyrába zo železa, ale v Ázii sa dodnes vyrezáva z bambusu alebo palmového dreva. Pozostáva z otvoreného rámčeka, do ktorého je vkovaný pružný kovový jazýček.

Aj keď je mnoho rôznych tvarov a veľkostí tohto nástroja, prevláda tvar gréckeho písmena Ω (omega) s predĺženými nožičkami. Pri kovových drumbliach býva rámček ohýbaný z prútu alebo kovaný. Do výkovku potom bývajú vlisované magické znaky.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hráč na drumbľu

Výraznosť tónu nástroja je citlivo závislá na štrbine medzi jeho jazýčkom a nožičkami. Má byť čo najmenšia. Dobrý nástroj zaznie svojim základným tónom aj bez brnknutia pri samotnom presatí vzduchu štrbinou, podobne ako jazýček harmonikového „hlasu“. Farebnosť tónu je závislá na šírke jazýčka a na dĺžke štrbiny. Výšku základného tónu udáva dĺžka a hmotnosť jazýčka, môže však byť menená v širokom rozsahu závažíčkom na jeho konci. Tým môže byť aj hlboko a farebne znejúca drumbľa malá.

Jazýček dobrého nástroja musí byť strihaný pozdĺž valcovacích vlákien planžety resp. páskovej ocele valcovanej za studena. Drumbľa znie najvýraznejšie s hranatým rámčekom z nástrojovej ocele (klinovica). Prút má byť do tvaru rámčeka ohýbaný proti jeho hrane tak, aby vytvoril ostrú štrbinu. Povrchová úprava nástroja nesmie byť robená luhovaním (prípravky typu brunigal a pod.).

Koncertná kovová drumbľa môže byť doplnená nástavcom, navareným na jej chrbtovej časti, za účelom upevnenia zvukového snímača. Jazýček môže byť zasunutý a upevnený do štrbiny rámčeka príložkou (sa skrutkou) alebo klinkom. Takto môže byť výmenný a jemne laditeľný do základného tónu. Pri zakovaní jazýčka do rámčeka môže byť drumbľa dolaďovaná aj zmenou uhlu ohybu v jeho kolienku.

Hra na drumbli[upraviť | upraviť zdroj]

Hráč drží drumbľu väčšinou v ľavej ruku a pevne ju tisne proti pootvoreným perám alebo až zubom – hornú nožičku nástroja proti hornej pere (zubom) a dolnú proti pere (zubom) spodnej. Ukazovákom pravej ruky sa brnká na koniec jazýčka voľne kmitajúceho uprostred rámčeka a medzi perami (zubami), čím sa vytvára charakteristický tón. Brnkanie je možné oboma smermi, najmä pri rýchlych zmenách tónu a tempa hrania. Hra na perách môže byť len o niečo menej výrazná, ako na zuboch, je však jemnejšia a netrpia pri tom zuby hráča. Profesionálny hráč udrží nástroj medzi perami bez pomoci ruky, ktorú má potom voľnú. Ústna dutina funguje ako rezonátor aj zosilňovač - premiestňovaním jazyka, tvarovaním ústnej dutiny a zmenami intenzity dýchania sa mení výška a sila tónu.

Rytmickým presávaním vzduchu štrbinou pri hraní sa dosahuje efekt vlastného neprízvučného a farebného doprovodu, takzvaného kontrovania. Drumbľa sa používa ako nástroj sólový a to až koncertný, alebo sprievodný. Sú známe nahrávky na drumbli napr. J. Peška na LP platniach so Slovenským rozhlasovým orchestrom v Bratislave.

Opis Ukážka (Ogg Vorbis)
Drumbľa Prehrať audio ukážka

Nebezpečenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pri hraní na drumbli je treba byť opatrný, pretože náraz jazýčka do zubov je bolestivý a môže spôsobiť trvalú fraktúru zubov, skutočne nešikovnému hráčovi hrozí priškripnutie perí medzi rámček a jazýček drumbli.

Drumbľa ezoterická[upraviť | upraviť zdroj]

Drumbľa je tradičným nástrojom sibírskych šamanov. Jej ezoterická funkcia spočíva v tom, že funguje ako mantra. Jej zvukové vibrácie možno prijímať vnútornými dutinami hráča, ale tiež ozvenou z miestnosti.

Podľa šamanskej viery zvukové vibrácie prenikajú energetickými kanálmi hráča aj poslucháčov a rozbíjajú psychoenergetické blokády, ktoré bránia voľnému toku energií. Tým vysvetľujú pozoruhodné liečivé účinky pri hre na tento nástroj.

Cudzojazyčné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • čeština - brumle, brumla, mrumle, grumle, židovská harfa
Morava - brumajzl
Ján Ámos Komenský (Orbis Pictus) - brumlačka
  • poľština – drumla
  • chorvátčina – drobbulja
  • ruština - вapган (vargan)
  • rumunčina - drimba
  • maďarčina – doromb
  • nemčina – maultrommel
  • francúzština - la guimbarde
  • angličtina - jew harp
Anglicko, Škótsko, Írsko – trump
Amerika - jaw harp, jew’s harp
  • kazaština - shang-kobuz
  • turečtina - komuz, temir-komuz, kubhiz
  • jakutčina - chomus
  • čínština - kǒu xiàn
  • vietnamčina - đàn môi
  • taliančina - marranzano

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brumle na českej Wikipédii.