Echión (maliar)

Echión, Aetión alebo Éetión (starogr. Έχίων, Αετίων, Ἠετίων) bol grécky maliar v 4. storočí pred Kr.^[1]^[2]^[3]

Grécky maliar Echión pôsobil približne v druhej polovici 4. stor. pred Kr. Plínius ho zaraďuje k najvýznamnejším starovekým maliarom, medzi ktorých patrili napr. Apelles, Melanthios a Nikomachos^[4] a cituje niektoré z jeho najlepších diel, a to obraz znázorňujúci boha Dionýza, obraz, ktorý personifikoval tragédiu a komédiu, slávny obraz Semiramidy v svadobnom odeve, povýšenej zo stavu otrokyne do postavenia kráľovnej a obraz starej ženy nesúcej pochodeň pred vydatou nevestou.^[5]^[6]^[7] Cicero zaznamenal, že to bol umelec, ktorý maliarske umenie doviedol k najvyššej dokonalosti.^[8]

Lukianos zo Samosaty uvádza: „Ale prečo mám citovať sofistov, historikov, prozaikov staroveku, keď celkom nedávno maliar Aetion namaľoval, hovorí sa, obraz predstavujúci manželov Alexandra a Roxany, ktorý odniesol na olympijské hry a vystavil ho očiam všetkých divákov s takým úspechom, že Proxenides, jeden z hellanodikov, očarený jeho talentom, rád prijal Aetiona za svojho zaťa.“^[9] Podľa Lukianovho očitého svedka scénou obrazu bola veľmi krásna spálňa, Roxana mala v prítomnosti Alexandra skromne sklopené oči, okolo nich bolo niekoľko usmievavých erosov (v podobe nahých okrídlených detí), sám kráľ podával svojej neveste girlandu a jeho najlepší priateľ Héfaistión pri nich stál s horiacou fakľou v ruke.^[1]

Podľa Plínia maliari až do prahu helenistického obdobia poznali iba štyri základné farby (bielu, žltú, červenú, čiernu) a že aj napriek tomu dokázali vytvoriť nesmrteľné diela.^[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b Anthony Everitt. Alexander the Great: His Life and His Mysterious Death. New York : Random House Publishing Group, 2019. ISBN 978-04-2528-654-8. S. 324.
↑ John Lyly, George K. Hunter, David Bevington. Campaspe and Sappho and Phao. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1903-100-7. S. 98.
↑ Johann J. Winckelmann. Kleine Schriften • Vorreden • Entwürfe. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1089-468-4. S. 351.
↑ ^a ^b Plínius, Naturalis Historia, 35,32.
↑ Plínius, Naturalis Historia, 35,78.
↑ Sir George Cornewall Lewis. An Historical Survey of the Astronomy of the Ancients. London : Parker, Son, and Bourn, 1862. S. 409.
↑ Сборник статей. Актуальные проблемы теории и истории искусства. Выпуск 7. Москва : Litres, 2022. ISBN 978-50-4129-526-4. S. 104.
↑ Shearjashub Spooner. A Biographical History of the Fine Arts. New York : J. W. Bouton, 1865. S. 285.
↑ Lukianos, Herodotos, 4. [1]

[:324-1] Anthony Everitt. Alexander the Great: His Life and His Mysterious Death. New York : Random House Publishing Group, 2019. ISBN 978-04-2528-654-8. S. 324.

[:98-2] John Lyly, George K. Hunter, David Bevington. Campaspe and Sappho and Phao. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1903-100-7. S. 98.

[:351-3] Johann J. Winckelmann. Kleine Schriften • Vorreden • Entwürfe. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1089-468-4. S. 351.

[:3-4] Plínius, Naturalis Historia, 35,32.

[:2a-5] Plínius, Naturalis Historia, 35,78.

[:409-6] Sir George Cornewall Lewis. An Historical Survey of the Astronomy of the Ancients. London : Parker, Son, and Bourn, 1862. S. 409.

[:104-7] Сборник статей. Актуальные проблемы теории и истории искусства. Выпуск 7. Москва : Litres, 2022. ISBN 978-50-4129-526-4. S. 104.

[:285-8] Shearjashub Spooner. A Biographical History of the Fine Arts. New York : J. W. Bouton, 1865. S. 285.

[:2-9] Lukianos, Herodotos, 4. [1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]