Edward Witten

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Edward Witten

Edward Witten (* 26. august 1951 Baltimore, Maryland) je americký teoretický fyzik so zameraním na matematickú fyziku. Je profesorom na Inštitút pre pokročilé štúdie v Princetone, vedúcim výskumníkom v oblasti teórie superstrún a držiteľom najvyššieho ocenenia na poli matematiky, Fieldsovej medaily.

Narodenie a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Witten sa narodil v Baltimore, štáte Maryland v židovskej rodine ako syn Lorraine W. Wittenovej a Louis Wittena, teoretického fyzika špecializujúceho sa na gravitáciu a všeobecnú relativitu. Získal bakalársky titul z odboru história (s časťou lingvistika) a to na Brandeisovej univerzite. Witten plánoval stať sa politickým novinárom a publikoval články v The New Republic a The Nation. Krátko pracoval pre Georga McGoverna v jeho prezidentskej kampani. Potom navštevoval jeden semester Univerzitu vo Wisconsin-Madisone ako študent ekonómie avšak na štúdiách neuspel. Vrátil sa na akademickú pôdu a zapísal sa na štúdium aplikovanej matematiky na Princetonskej univerzite predtým, ako vymenil oddelenia a získal Ph.D. za fyziku v r. 1976 a to pod vedením Davida Grossa, laureáta Nobelovej ceny vo fyzike za rok 2004.

Akademická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po získaní PhD pracoval na Harvardskej univerzite ako asistent a na Princetonskej univerzite ako profesor fyziky v rokoch 1980-1987. Krátko bol tiež na Caltec-u (Kalifornskej technickej univerzite) a to v rokoch 1999-2001. V súčasnosti je profesorom matematickej fyziky Charles Simoyi a na Inštitúte pre pokročilé štúdie v Princetone, štáte New Jersey.

Witten má najvyšší tzv. h-index (110) zo všetkých žijúcich fyzikov.[1][2]

Výskum a výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Witten v značnej miere prispel k poznatkom v teoretickej fyzike a to prácou, ktorá priniesla veľký počet vysoko matematických výsledkov. Primárne sa angažoval na poli teórie kvantového poľa a teórie strún ako aj v priľahlých oblastiach topológie a geometrie. Medzi jeho mnohé práce patrí napríklad zjednodušený dôkaz teorémy pozitívnej energie vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej relativite, jeho práca týkajúca sa supersymetrie a Morseho teórie, jeho úvod do topologickej teórie kvantového poľa a príbuzné práce v zrkadlovej symetrii ako aj jeho práce na M-teórii.

Witten v r.1990 dostal Fieldsovu Medailu[3][4] a to od Medzinárodnej matematickej únie, čím sa stal prvým fyzikom, ktorý získal toto ocenenie. Sir Michael Atiyah o Wittenovi povedal:"Hoci je celkom určite fyzik, jeho pochopenie matematiky nájde obdobu len u mála matematikov... Znova a znova prekvapil matematickú obec brilantnou aplikáciou fyzikálnych poznatkov vedúcich k novým a hlbokým matematickým teorémam... mal zásadný vplyv na súčasných matematikov. V jeho podaní sa fyzika opäť raz ukazuje ako bohatý zdroj inšpirácií a poznatkov z matematiky."[5] Jedným takým príkladom je jeho vplyv na čistú matematiku v jeho sústave chápanie Jonesovho polynómu použijúc Chern-Simonsovu teóriu. Toto malo ďalekosiahle dopady na topológiu nízkych dimenzií a viedlo ku kvarkovým invariantom ako sú Witten-Rešetikin-Tureavove invarianty.

Witten je široko známy ako najdokonalejší fyzik svojej generácie[6] a "jeden z najväčších žijúcich fyzikov, možno dokonca Einsteinov nástupca".[7] V r. 1995 navrhol existenciu M-teórie na konferencii na Univerzite Južnej Kalifornie a použil ju na vysvetlenie predtým pozorovaných dualít, ktorý vyvolali nový záujem o teóriu strún nazvaný druhá superstrunová revolúcia. V súčasnosti pracuje na možných vzťahoch medzi kalibračnými teóriami a geometriou Langlandsovho programu.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Witten je ženatý s Charrou Nappi , profesorkou fyziky na Princetonskej univerzite. Majú dve dcéry, Ilanu a Danielu a jedného syna, Raphaela. jeho brat, Matt Witten, je scenáristom a producentom niekoľkých populárnych TV seriálov vrátane L.A. Law a Dr. House.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Witten dostal mnoho ocenení vrátane MacArthurovho grantu (1982) a Fieldsovu medailu (1990), Národnú medailu za vedu[8] (2002), Pytagorovo ocenenie (Croton 2005), Cenu Henriho Poincaré (2006) a Crafoordovu cenu (2008). Pápež Benedikt XVI. Wittena vymenoval za člena Pontifikálnej akadémie vied (2006). Witten sa rovnako v r. 2004 objavil na zozname sto najvplyvnejších osôb týždenníka TIME. V r. 2000 dostal Nemmersovu cenu za matematiku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Philip Ball, Index aims for fair ranking of scientists, Nature 436, 900 (18 August 2005)
  2. The H-Index: The Hot Topic in Information Science, Times Higher Education, 13 Marec 2008
  3. "On the work of Edward Witten" (when being awarded the Field's medal)
  4. NATIONAL MEDAL OF SCIENCE AWARDED TO INSTITUTE FOR ADVANCED STUDY PHYSICIST EDWARD WITTEN, Institute for Advanced Study announcement, 22 Október 2003
  5. ATIYAH, Michael. Michael Atiyah: Collected Works: Volume 6. [s.l.] : Oxford Science Publications, 2005. ISBN 978-0198530992. S. 209,212.
  6. The Man Who Led the Second Superstring Revolution, Discover Magazine, 13 November 2008
  7. The Elegant Universe: Welcome to the 11th Dimension, PBS NOVA transcript
  8. "Edward Witten", The President's National Medal of Science: Recipient Details.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edward Witten na anglickej Wikipédii.