Elektroslabá interakcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Elektroslabá interakcia je fyzikálna teória zjednocujúca elektromagnetickú a slabú interakciu. Sformulovaná bola koncom 60. rokov 20. storočia S. Glashowom, A. Salamom a S. Weinbergom, ktorý za ňu boli v roku 1979 ocenení Nobelovou cenou za fyziku.

Častice asociované s elektroslabou interakciou[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavotočivé leptóy resp. kvarky z jednej generácie tvoria páry, takzvané dublety. Ľavotočivosť týchto častíc značíme v tabuľke pomocou indexu L (z angl. left). Naproti tomu pravotočivé leptóy resp. kvarky tvoria singlety. Značíme ich indexom R (z angl. right). Elektroslabá interakcia pôsobí na nasledujúce dublety a singlety elementárnych častíc:

Dublety (slabý Izospin T=½):
leptóy Elektrický náboj Q slabý hypernáboj Yw 3. komponenta sl. Izospinu Tz
 {\nu_e \choose e}_L  {\nu_\mu \choose \mu}_L  {\nu_\tau \choose \tau}_L {0}\choose{-1} {-1} \choose {-1} {+1/2} \choose {-1/2}
Kvarky
 {u \choose d'}_L  {c \choose s'}_L   {t \choose b'}_L {2/3}\choose{-1/3} {1/3}\choose {1/3} {+1/2} \choose {-1/2}
Singlety (slabý Izospin T=0):
1 2 3 Elektrický náboj Q slabý hypernáboj Yw
e^-_R \mu^-_R \tau^-_R -1\!\, -2\!\,
u_R\!\, c_R\!\, t_R\!\, +\frac{2}{3} +\frac{4}{3}
d_R\!\, s_R\!\, b_R\!\, -\frac{1}{3} -\frac{2}{3}

Elektrický náboj udávame v jednotkách elementárneho náboja. Čiara nad kvarkami d, s und b značí takzvané CKM-Miešanie (pozri CKM-matica).

Elektroslabá interakcia pôsobí taktiež na antičastice zodpovedajúce hore uvedeným leptónom resp. kvarkom. Častice podliehajúce elektroslabej interakcii nesú okrem elektrického náboja Q slabý hypernáboj YW. Pričom medzi hodnotou elektrického náboja a treťou komponentou slabého hypernáboja platí tento vzťah:

Q = Y_W/2 + T_z\!\,.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]