Emil Kopšo
| Prof. Ing. Emil Kopšo Csc. | |
 ekonóm, vysokoškolský pedagóg | |
| Narodenie | 26. október 1935 Pruské |
|---|---|
| Úmrtie | 29. apríl 1989 (53 rokov) Bratislava |
Prof. Ing. Emil Kopšo CSc. (* 26. október 1935, Pruské – † 29. apríl 1989, Bratislava) bol ekonóm, vysokoškolský pedagóg.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Významný slovenský ekonóm, venoval sa otázkam ekonomiky a geografie cestovného ruchu. Zaslúžil sa o vznik detašovaného pracoviska Obchodnej fakulty VŠE Bratislava v Banskej Bystrici (od 1973), stal sa prvým dekanom Fakulty ekonomiky služieb a cestovného ruchu VŠE Bratislava v Banskej Bystrici (1977).
Po absolvovaní Obchodnej akadémie v Trenčíne študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Po krátkom období praxe v podniku cestovného ruchu Čedok sa zamestnal na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave a jej zostal verný až do smrti v roku 1989.
Ako pedagóg pôsobil na Katedre cestovného ruchu a spoločného stravovania. Štúdium vedeckej ašpirantúry ukončil v roku 1969 obhajobou dizertačnej práce na tému „Možnosti účinného rozvoja materiálno-technickej základne cestovného ruchu v Nízkych Tatrách“ a získal vedeckú hodnosť kandidáta ekonomických vied. Na docenta sa habilitoval v roku 1971 obhajobou habilitačnej práce na tému „Potenciálne podmienky prostredia a ich vplyv na rozvoj materiálno-technickej základne cestovného ruchu“. V roku 1979 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora.
Vo svojej vedeckej práci sa venoval najmä otázkam ekonomiky a geografie cestovného ruchu, osobitne problémom infraštruktúry cestovného ruchu. Výsledky vedeckého bádania publikoval s kolektívnom spoluautorov vo vysokoškolských učebniciach. V roku 1979 to bola Ekonomika cestovného ruchu – národohospodárske otázky, nasledovalo rozsiahle kolektívne česko-slovenské dielo Ekonomika cestovného ruchu (1985). Podobne v roku 1989 učebnica Materiálno-technická základňa cestovného ruchu a spoločného stravovania. Ako priekopník vyučovania geografie cestovného ruchu na VŠE v Bratislave publikoval viaceré práce z geografie cestovného ruchu a viedol kolektív čs. autorov, ktorí vypracovali učebnicu Geografia cestovného ruchu, ktorej knižného vydania sa už nedožil (1992).
V roku 1973 bol vtedy docent Kopšo prodekanom Obchodnej fakulty VŠE, keď ho vedenie Vysokej školy ekonomickej poverilo vypracovaním projektu na zriadenie fakulty so zameraním na cestovný ruch a hotelierstvo a budovaním detašovaného pracoviska OF v Banskej Bystrici. Vybral si pritom úzky okruh spolupracovníkov (Ing. Baxa, Ing. Gúčik).
S prechodom do Banskej Bystrice bolo spojené veľa operatívnej práce, ako zabezpečenie vyučovacích priestorov, ubytovanie študentov, obstaranie prostriedkov na rekonštrukciu získanej budovy až po každodennú edukačnú a vedeckú prácu nového pracoviska VŠE. Potreboval na to spoľahlivých spolupracovníkov. Bola to najmä manželka Albínka, ktorá mala na starosti nielen vedenie domácnosti s tromi deťmi, v škole pedagogické povinnosti a mnohé organizačné práce spojené najmä s rekonštrukciou budovy školy. Spoľahlivým zástupcom pre pedagogické a personálne veci bol Štefan Baxa, študentmi prezývaný gazda. Popri tom po dve volebné obdobia vykonával aj funkciu poslanca vtedajšej Slovenskej národnej rady za Stredoslovenský kraj.
Prechod do Banskej Bystrice sa spájal s prípravou nového študijného odboru, lebo dovtedy bolo štúdium cestovného ruchu študijným zameraním v odbore vnútorný obchod. V roku 1975 sa po mnohých konzultáciách dosiahlo schválenie širšie koncipovaného študijného odboru ako sa pôvodne predpokladalo, a mohla sa začať výučba v novom študijnom odbore „ekonomika služieb a cestovného ruchu“ v dvoch študijných zameraniach: ekonomika služieb, ekonomika cestovného ruchu a spoločného stravovania.
Docent Kopšo naďalej pracoval na vytváraní podmienok pre zriadenie samostatnej fakulty. Piata fakulta VŠE bola v Banskej Bystrici po štyroch prípravných rokoch slávnostne inaugurovaná 17. februára 1977 pod názvom „Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu“. Profesor Kopšo, ako jej zakladateľ, sa stal jej prvým dekanom a túto akademickú funkciu vykonával až do svojej predčasnej smrti v roku 1989. Pod jeho vedením sa nová fakulta VŠE v roku 1985 stala samostatným školiacim pracoviskom vedeckých ašpirantov (doktorandov) vo vednom odbore odvetvové a prierezové ekonomiky. V roku 1986 pribudol druhý študijný odbor „ekonomika nevýrobnej sféry a sociálneho rozvoja“. FESCR VŠE v Banskej Bystrici až do rozdelenia Čs. federácie v roku 1992 mala so svojimi odbormi federálnu pôsobnosť.
Po Nežnej revolúcii roku 1989 sa myšlienka zriadenia Univerzity v Banskej Bystrici opäť obnovila. FESCR nemala právnu subjektivitu, preto SNR zákonom z 27. februára 1992 k 30. júnu 1992 rozdelila VŠE na dve časti, okrem VŠE zriadila z vtedajšej FESCR Vysokú školu ekonomiky služieb a cestovného ruchu, ktorá 1. júla 1992 už ako Ekonomická fakulta spolu s vtedajšou Pedagogickou fakultou utvorili zväzok – Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Zavŕšili sa tak predstavy vedenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, ktorá už v 60. rokoch 20.storočia chcela v Banskej Bystrici zriadiť fakultu, ako budúci vklad do pripravovanej univerzity, ako aj poslanie, ktoré v roku 1973 prevzal na seba profesor Emil Kopšo.
S menom profesora Emila Kopšu sa spája aj hlboká ľudská dimenzia. Dokázal premieňať ciele na činy. Na to, aby to dosiahol obklopoval sa mladými, invenciou obdarenými a tvorivými ľuďmi. A čo je azda najdôležitejšie, dôveroval im, vedel presviedčať a získavať pre spoluprácu. Podporoval snaženie svojich spolupracovníkov, utváral priestor pre ich iniciatívu a dôveroval im. Len ťažko niesol útoky neprajníkov na prácu mladého formujúceho sa vysokoškolského kolektívu. Úprimný bol jeho vzťah k študentom, riešeniu ich problémov prikladal veľký význam a tak ich získaval pre spoluprácu a zodpovedné konanie.
Zdroj: 26. 10. 2016, M. Gúčik
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.