Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Endoskopická retrográdna cholangio-pankreatografia (ERCP) je endoskopicko-rádiodiagnostické vyšetrenie, používané na zobrazenie žlčových ciest a pankreatického vývodu. Spočíva v endoskopickom zavedení kanyly do žlčových ciest, ich naplnení rentgenovou kontrastnou látkou a nasledovnom rádiologickom vyšetrení. Počas tohto vyšetrenia je možný aj naväzujúci diagnostický a liečebný výkon, napríklad bioptický odber vzorku tkaniva, odstránenie konkrementov, dilatácia striktúry žlčových ciest, zavedenie stentu.

Indikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Dva tmavohnedé žlčové kamene, vytiahnuté drôteným „košíkom“ do doudena

ERCP je invazívna diagnostická metóda s určitým výskytom komplikácii. Vzhľadom k ich riziku  sa od samostatnej ERCP ako čisto diagnostickej metódy ustupuje v prospech neinvazívnych vyšetrovacích metód, napr. vyšetrenia pomocou magnetickej rezonancie - MRCP (magnetic resonance cholangiopancreatography). Jej potenciál v kombinácii s ďalšími vyšetreniami a výkonmi ostáva vysoký a v mnohých prípadoch je to metóda prvej voľby. Indikácie sa preto priebežne upresňujú aj v súvislosti so zavádzaním a vyhodnocovaním nových diagnostických a liečebných postupov.

Diagnostická ERCP[upraviť | upraviť zdroj]

  • akútna pankreatitída a cholangoitída, ak sa predpokladá potreba spriechodnenia žlčových ciest (papilotómia, zavedenie stentu)
  • podozrenie na zhubné procesy na pankrease a žlčových cestách (prípadne s endoskopickou ultrasonografiou, cholangioskopiou a odberom vzoriek na histologické vyšetrenie)
  • diagnostika v prípade opakovanej idiopatickej pankreatitídy
  • upresnenie diagnostiky chronickej pankreatitídy

Liečebná ERCP[upraviť | upraviť zdroj]

  • u pacientov s akútnou biliárnou pankreatitídou s cholangitídou alebo uzáverom žlčových ciest
  • u pacientov so zúženiami žlčových a pankreatických odvodných ciest (s balónkovou dilatáciou alebo zavedením stentu)
  • u pacientov s poruchou Oddiho zvierača

Procedúra[upraviť | upraviť zdroj]

Rentgenová snímka, zhotovená počas ERCP, ukazuje rozšírený pankreatický vývod (biely útvar v strede, premietnutý do obrysu chrbtice). Nápadný biely pruh je obraz duodenoskopu.

Vyšetrenie sa vykonáva u pacienta, ktorý je nalačno, pri vedomí, po podaní analgosedácie (tlmivého a protibolestivého lieku). Trvá desiatky minút podľa toho, aké diagnostické alebo liečebné výkony zahrňuje. Vyšetrujúci zavedie duodenoskop, vybavený bočnou optikou do dvanástnika a vyhľadá vyvýšený spoločný vývod žlčových a pankreatických vývodných ciest - papila duodeni maior (Vateri). Pracovným kanálom prístroja zavedie kanylu, ktorou nasonduje vývod a naplní žlčové a pankreatické vývodné cesty kontrastnou látkou, ktorá ich zobrazí na rentgenovom monitore. Pred nasondovaním je niekedy nevyhnutné narezanie papily a jej zvierača - papilosfinkterotómia (tiež sfinkteropapilotómia). Pri zistení chorobného stavu je často možné jeho ošetrenie - do žlčových ciest sa zavedie vodič a po ňom potrebné nástroje, napríklad košíček alebo balónik na stiahnutie žlčových kamienkov do dvanástnika, odkiaľ prirodzenou cestou opustia telo pacienta, alebo zavedenie výstuže - stentu do zúžených žlčových ciest. Na príslušne vybavených pracoviskách sú možné aj ďalšie diagnostické a liečebné výkony, napríklad endoskopická ultrasonografia (EUS) pomocou endoskopickej ultrazvukovej sondy, cholangioskopia (endoskopické zobrazenie žlčových ciest), bioptické alebo histologické vyšetrenie atď.

Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšou a väčšinou nezávažnou komplikáciou je akútna pankreatitída po podráždení pankreasu nástrekom kontrastnej látky (PEP - post-ERCP pancreatitis) - u 1-10% zo stredne rizikových pacientov, ďalej cholangitída a cholecystitída (zápal žlčových ciest a žlčníka po zavlečení infekčného materiálu z dvanástnika), postihujúca niekoľko málo percent pacientov. Papilosfinkterotómiu, ktorá predchádza väčšine výkonov (extrakcii konkrementov a zavedeniu drenáže žlčových ciest) môže komplikovať krvácanie, zriedkavejšie perforácia duodena (okolo 1% pacientov). Ďalšie komplikácie môžu sprevádzať prípadné liečebné výkony. Počet komplikácii do značnej miery záleží od vybavenia pracoviska a skúsenosti lekára. Úmrtnosť v súvislosti s týmto výkonom sa udáva okolo 0,1%.

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]