Farebná teplota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Farebná teplota charakterizuje spektrum bieleho svetla. Svetlo určitej farebnej teploty má farbu tepelného žiarenia vydávaného čiernym telesom, zahriatým na túto teplotu.

Znázornenie spektra s farebnou teplotou.

Farebná teplota sa meria v kelvinoch, nasledujú príklady farebných teplôt rôznych svetelných zdrojov:

  • 1200 K: sviečka
  • 2800 K: žiarovka, slnko pri východe a západe
  • 3000 K: štúdiové osvetlenie
  • 5000 K: zvyčajné denné svetlo, žiarivka
  • 5500 K: fotografické blesky; toto je zvyčajná farebná teplota používaná v profesionálnej fotografii
  • 6000 K: jasné poludňajšie svetlo
  • 7000 K: ľahko zamračená obloha
  • 8000 K: oblačno, hmlisto (mraky zafarbujú svetlo do modra)
  • 10 000 K: silno zamračená obloha alebo len modré nebo bez slnka

Človek svoje vnímanie farieb prispôsobuje svetlu – biely papier vníma ako biely, aj keď je vplyvom osvetlenia zafarbený. Fotoaparáty a kamery sa oproti tomu musia na farebnú teplotu nastavovať – moderné digitálne fotoaparáty sú tiež spravidla schopné vyváženie bielej odhadnúť automaticky, ale v niektorých situáciach je výhodné prostredie napevno nastaviť – často sa tak dá predísť napríklad oranžovému zafarbeniu snímok odfotených pri žiarovkovom osvetlení.

Filmový materiál je oproti tomu väčšinou kalibrovaný na denné svetlo, a farebné tónovanie sa upravuje buď špeciálnymi filtrami alebo dodatočne pri vyvolávaní v laboratóriu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]