Žiarovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žiarovka
Rez žiarovkou
1. Sklenená banka
2. Náplň: zriedený inertný plyn
3. Volfrámové vlákno
4. Prívodný drôt
5. Prívodný drôt
6. Nosný drôt
7. Sklenená nosná konštrukcia
8. Spoj prívodu a závitu
9. Závit do objímky
10. Izolácia
11. Spodný kontakt do objímky

Žiarovka je druh elektrického svetelného zdroja, v ktorom sa svetlo vytvára žeravením tuhého telesa prechodom elektrického prúdu. Zvláštnym druhom žiarovky je halogénová žiarovka. Takzvaná úsporná žiarovka nie je žiarovka, ale žiarivka.

Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky spadajú do roku 1854, kedy prvý odporový zdroj svetla vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle na sebe Joseph Swan z Newcastle vo Veľkej Británii v r. 1878 a Thomas Edison v USA v r. 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania vodiča elektrickým prúdom ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote vlákno žiarovky žiari ako absolútne čierne teleso v infračervenom a ultrafialovom a viditeľnom spektre. Sklenená banka žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.

Pôvodné Edisonove žiarovky mali uhlíkové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva volfrám, ktorý lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2500 °C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenenej banke, z ktorej je vyčerpaný vzduch. Podtlak by ale spôsobil nebezpečnú implóziu pri náhodnom rozbití banky, preto býva vákuum nahradené inertným plynom pod nízkym tlakom napr argón. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri halogénová žiarovka).

Žiarovka spotrebuje len časť príkonu na svetlo. 92% energie je vyžiarené v iných spektrách a ako teplo.

Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách príkonu 25, 40, 60, 75, 100 a 150 wattov (W). Svetelný tok klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 lm, 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej účinnosť (pomer svetelného toku a príkonu). Pre 25 W žiarovku je 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.

Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1000 h. Sklená banka má dve základné úpravy - číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj pre dekoratívne účely - v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovaného kovového závitu E 27 alebo E 14.

Dnes sú žiarovky nahrádzané (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) výbojkami alebo žiarivkami. V poslednom období sa začínajú presadzovať LED diódy.

Zo žiarovky sa neskôr vyvinula elektrónka, ktorá bola základom elektronických prístrojov až do vynálezu tranzistora.

Efektivita rôznych druhov žiaroviek[upraviť | upraviť zdroj]

z  d  u
Typ žiarovky
Svetelný tok Crystal ktip.png
LED žiarovka
Sparlampe.svg
kompaktná žiarivka
Bulbgraph.png
halogénová žiarovka
Info bulb.png
klasická žiarovka
50 lm 1,2 W
100 lm 15 W
150 lm 4 W 20 W
200 lm 2 W 5 W 18 W 25 W
250–400 lm 3 W 6–7 W 30–35 W
400–450 lm 4 W 8–9 W 28 W 40 W
500 lm 5 W 10 W 35 W 50 W
550–700 lm 6 W 11–12 W 42 W 60 W
800 lm 14–15 W 65 W
900–950 lm 8 W 16–17 W 52 W 75 W
1100 lm 18 W 90 W
1200 lm 70 W 92 W
1200–1300 lm 20 W 70 W 100 W
1500 lm 23 W 120 W
1800 lm 27 W
2100 lm 33 W 105 W 150 W
2800 lm 140 W 200 W

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]