Filtrácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Filtrácia je metóda na oddeľovanie nerozpustných tuhých látok od kvapalín alebo plynov na základe rozdielnej veľkosti častíc. Suspenzia sa prelieva cez filter (filtračný papier, sito..), pričom tekutina (filtrát) pretečie a filtračný zvyšok ostane na filtri.

Filtračná schopnosť je daná číslom, beta, kde pomer beta je definovaný vzťahom: beta x = Nu/Nd, kde:

x špecifikuje rozmer častice, od ktorej platia počty častíc uvedených vo vzťahu.
Nu - počet častíc väčších ako rozmer x na vstupe do filtra v jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.
Nd - počet častíc väčších ako rozmer x na výstupe filtra v jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.


Keď je filtračná vložka deklarovaná s x=25 mikro m a beta s indexom 25=200, znamená to že ak na vstupe je 10000 častíc v jednotke objemu, na výstupe z filtra (vo filtráte) môže byť 50 častíc väčších ako 25 mikro metrov v danej jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

Účinnosť filtrácie E je potom daná:

E=(1- \frac{1}{\beta}).100 = (1-\frac{1}{200}).100 = 99.55%

V tomto prípade (metóda pomeru beta) neudáva, aké sú najväčšie preniknuté častice. Pri absolútnej zachytávacej schopnosti sa udáva aj to, aká najväčšia častica môže preniknúť do filtrátu.