Fundacionalistická teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Fundacionalistická teória je v epistemológii teória zdôvodnenia, podľa ktorej existujú tzv. základné presvedčenia, ktoré sú základom pre zdôvodňovanie všetkých ostatných presvedčení.[1] Základné presvedčenia sú sebaevidentné, nepotrebujú podporu od iných presvedčení; sú základom, na ktorom je vystavaná epistemická budova poznania. Spolu s koherenčnou teóriou patrí k internalistickým teóriám zdôvodnenia.[2]

Potreba formulovať takúto teóriu vyplýva z nasledujúceho uvažovania:

  • Majme nejaký výrok A, ktorému je možné priradiť pravdivostnú hodnotu (teda povedať, či je pravdivý alebo nepravdivý). V procese jeho zdôvodňovania vyslovíme ďalší výrok B. Pravdivosť výroku B však taktiež musí byť niečím zdôvodnená, a preto vyslovíme zdôvodnenie C, atď. Ak teda nastáva nekonečný regres zdôvodňovania, žiaden výrok (a teda ani presvedčenie) nie je v konečnom dôsledku zdôvodnený. Ak definujeme poznanie štandardne ako zdôvodnené pravdivé presvedčenie, podmienka zdôvodnenia nemôže byť nikdy naplnená a preto nemôžeme nikdy dosiahnuť poznanie.
  • V procese zdôvodňovania sa od výroku A dostaneme cez sériu výrokov B, C, D,... k počiatočnému výroku A. Podmienka zdôvodnenia nie je naplnená ani v tomto prípade, pretože každý výrok by zdôvodňoval sám seba.
  • V procese zdôvodňovania dospejeme k výrokom, ktoré už nepotrebujú byť zdôvodnené, pretože ich pravdivosť je evidentná.

Podľa prvých dvoch prípadov je poznanie nemožné a vedú preto ku skepticizmu. Tretí bod zdôvodňuje formuláciu fundacionalistickej teórie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Keith Lehrer: Teória zdôvodnenia, Infopress, Bratislava, 1999, 1. vydanie, s.38
  2. Scott Sturgeon: Knowledge, In: Philosophy 1, a guide through subject, Oxford University Press, 10. vydanie, s. 18