Biologická antropológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Fyzická antropológia)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Biologická antropológia (iné názvy: fyzická antropológia (v širšom zmysle), antropológia (v užšom zmysle), antropobiológia, zriedkavo: bioantropológia, nepresne: biológia človeka - angl. human biology, v 19. stor.[1] aj prírodopis človeka) je veda študujúca variabilitu, morfológiu a fyziológiu ľudského organizmu v rámci rôznych rasových, etnických a kultúrnych skupín populácie v priestore a čase.[2]

Študuje mechanizmy biologickej evolúcie, genetickej dedičnosti, ľudskej adaptability a (druhovej) rozličnosti, integruje primatológiu, morfológiu a paleontológiu vo vzťahu k ľudskej evolúcii.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľmi fyzickej antropológie ako samostatného vedného odboru boli v polovici 19. storočia Paul Pierre Broca (1824-1880) a Franz Boas (1858-1942). Fyzická antropológia teda vznikla skôr, ako boli publikované známe dve kľúčové teórie 19. storočia:

Niektoré rané štádiá biologickej antropológie sú dnes zavrhnuté ako pseudovedecké. Týka sa to predovšetkým antropometrie, ktorá využívajúc meranie istých častí ľudského tela (napr. lebky - tzv. cefalitický index) robila závery o charaktere, správaní a nadaní danej osoby.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Wolf 1977[3][upraviť | upraviť zdroj]

biologická antropológia:

Podobne (s vynechaním historickej antropológie) je zadelená "antropológia" (t.j. podľa obsahu hesla biologická antropológia) v Malej československej encyklopédii. Ako náplň takto vymedzenej fyzickej antropológie (v užšom zmysle) sa tam uvádza, že sa "zaoberá ontogenézou a variabilitou telesných znakov."

Freudig et al. 2004 [4][upraviť | upraviť zdroj]

prírodovedno-biologicky orientovaná antropológia/prírodovedná antropológia:

Prechod od prírodovednej k neprírodovednej antropológii (napr. kultúrnej antropológii) tvorí sociálna antropológia v nemeckom ponímaní (vrátane demografie) a etnológia.

Soukup 2005 [5][upraviť | upraviť zdroj]

klasické disciplíny fyzickej antropológie (v šišom zmysle):

Okrem toho fyzická antropológia využíva poznatky disciplín etológia, primátológia, biochémia, populačná genetika, molekulárna genetika, evolučná biológia, ekológia a ďalších biolgických disciplín.

Enc. Beliana 1999 [6][upraviť | upraviť zdroj]

antropológia/biologická antropológia:

Aplikovaná antropológia vytvára predpoklady na využitie poznatkov a metód antropológie v iných vedných odvetviach (v spoločenskej praxi).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. napr. u A. de Quatrefagesa (zdroj: antropológia in: Encyklopédia Slovenska)
  2. Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005, str. 635
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  4. Freudig, D. (ed.): Lexikon der Biologie (Buch- und CD-ROM-Ausgabe). Gesamtausgabe in 15 Bänden und auf CD-ROM. 2004
  5. Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005, str. 79 (textová časť strany)
  6. antropológia in: Encyclopaedia Beliana (podobne - ale bez molek. ant., fyziol. ant., šport. ant. a ekol. človeka - v hesle antropológia Encyklopédia Slovenska 1977 z v hesle antropológia v Pyramíde - encyklopedickom časopise moderného človeka č. 29, str. 167, 1971)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]