Fáza Mesiaca
Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme. Mení sa periodicky zmenou polohy Mesiaca pri pohybe okolo Zeme relatívne vzhľadom na Zem a Slnko.
Keď je Mesiac medzi Zemou a Slnkom (t. j. v konjunkcii), strana Mesiaca privrátená k Zemi nie je osvetlená a príslušná fáza Mesiaca sa nazýva nov. (Predtým sa ako nov označoval časový okamih, v ktorom bol úzky kosák pribúdajúceho mesačného disku prvý raz znovu pozorovateľný na západnej súmrakovej oblohe. Z toho sa odvodilo pomenovanie nový mesiac.) V nove sa ekliptikálna dĺžka Mesiaca rovná ekliptikálnej dĺžke Slnka. Vychádza a zapadá na oblohe približne v tom čase ako Slnko. Po 2 až 3 d po nove stáva sa viditeľným kosáčik Mesiaca. Viditeľnosť Mesiaca vo večerných hodinách sa postupne zväčšuje. Východ aj západ Mesiaca sa odďaľuje denne asi o 50 min.
Približne týždeň po nove nastáva prvá štvrť (dorastajúci polmesiac). Pri pozorovaní zo severnej pologule Zeme je pravá polovica Mesiaca svetlá, ľavá tmavá (tvorí písmeno D – dorastá), na južnej pologuli Zeme je to opačne. Mesiac v prvej štvrti je večer pri západe Slnka približne na juhu a zapadá okolo polnoci.
Asi o týždeň neskôr je spln (úplnok). Rozdiel ekliptikálnej dĺžky Mesiaca vzhľadom na Slnko je 180° (t. j. Mesiac je v opozícii). Celá strana Mesiaca obrátená k Zemi je osvetlená a Mesiac sa dá pozorovať celú noc. Vychádza pri západe Slnka približne na východe, kulminuje o polnoci na juhu a zapadá na západe pri východe Slnka. Po splne osvetlená časť Mesiaca postupne ubúda. Jeho východ sa oneskoruje asi o 50 minút za deň.
Pri poslednej štvrti (zmenšujúci sa polmesiac) je na severnej pologuli ľavá strana Mesiaca ešte osvetlená, pravá už tmavá (tvorí písmeno C – cúva). Mesiac vychádza asi o polnoci na východe a pri východe Slnka je na juhu. Dva až tri dni pred ďalším novom možno pozorovať úzky mesačný kosáčik iba krátko pred východom Slnka, pri svitaní. Striedanie všetkých štyroch fáz Mesiaca časovo zodpovedá synodickému mesiacu.
Použitie pomôcok „Dorastá“ a „Cúva“
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá a posledná štvrť Mesiaca vyzerajú podobne, a preto sa od seba odlišujú ťažšie ako spln a nov. Pre ľudí, ktorí nepoznajú závislosť medzi prvou a poslednou štvrťou a obdobím ich pozorovateľnosti, vznikla pomôcka používajúca tvar okraja mesačného disku a jeho podobnosť s písmenami abecedy. Ak má okraj mesačného disku tvar písmena „D“, Mesiac je v prvej štvrti, pretože „Dorastá“. Ak má okraj mesačného disku tvar písmena „C“, Mesiac je v poslednej štvrti, pretože tzv. „Cúva“. Cúvanie je však len nepresné vyjadrenie pre zmenu tvaru osvetlenej časti mesačného disku. Mesiac v skutočnosti na svojej obežnej dráhe necúva.
Pomôcky „Dorastá“ a „Cúva“ možno bezpečne používať len v zemepisných šírkach zhruba od 28,5° severnejšie (kam patrí aj Slovensko). Medzi rovnobežkami 28,5° severnej zemepisnej šírky až 28,5° južnej zemepisnej šírky sa niekedy tvar Mesiaca môže javiť obrátene a to vtedy, ak sa Mesiac nachádza severne od prvého vertikálu. Ak sa Mesiac nachádza južne od prvého vertikálu, pomôcky platia. Južnejšie ako 28,5° zemepisnej šírky sa však Mesiac vždy nachádza severne od prvého vertikálu a Mesiac tvar písmena D nadobúda v poslednej štvrti a tvar písmena C v prvej štvrti.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fáza Mesiaca
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.