Géza Gárdonyi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Géza Ziegler (pseudonym Géza Gárdonyi)
maďarský literát, novinár, čestný člen Maďarskej akadémie vied
maďarský literát, novinár, čestný člen Maďarskej akadémie vied
Narodenie3. august 1863
Gárdony-Agárdpuszta
Úmrtie30. október 1922 (59 rokov)
Jáger
Odkazy
Webstránkagardonyigeza.hu
Projekt
Guttenberg
Géza Gárdonyi
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Géza Gárdonyi

Géza Gárdonyi (vlastným menom Géza Ziegler) (* 3. august 1863, Gárdony-Agárdpuszta – † 30. október 1922, Jáger) bol maďarský spisovateľ, básnik, dramatik, novinár, čestný člen Maďarskej akadémie vied.

Od roku 1881 vyučoval na základnej škole, potom v roku 1885 sa stal novinárom (Győr, Szeged, Arad, Budapešť). Neskôr sa stal jedným z najvážnejších románopiscov maďarskej literatúry. Nebol členom žiadneho literárneho kruhu, jeho prózy sú rozdelené do troch tematických oblastí. V roku 1890 napísal poviedky a príbehy v populárnej nálade (Az én falum – Moja dedina, 1898), koncom nového storočia vytvoril historické romány (Egri csillagok – Jágerské hviezdy, 1901; A láthatatlan ember – Ve stínu hunské slávy, 1902; Isten rabjai – Slave Boha, 1908), potom psychologické romány (Szunyoghy miatyánkja – Otčenáš Szunyoghyho, 1913; Ida regénye – Roman o Ida, 1920). Jeho dráma aj poézia bola menej významná. Gárdonyi bol výstredný človek, legendárna postava v čase jeho života ("pustovník v Jágeri").

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Új magyar irodalmi lexikon (Nová encyklopédia maďarskej literatúry), Budapest, 2000, Akadémiai, pp. 713–715.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]