GAU-8 Avenger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
GAU-8 Avenger
GAU-8 Avenger contrast.jpg
Typ: Automatický kanón typu Gatling
Miesto pôvodu: USA USA
História služby
V službe: 1977 – súčasnosť
Používaná: USA
História výroby
Konštruktér: General Electric
Počet vyrobených kusov: Približne 715[1]
Varianty: GAU-12/U Equalizer
GAU-13/A
Základné údaje
Hmotnosť: 281 kg
Dĺžka: 6,06 m (celý systém)
2,85 m (iba hlaveň)
Dĺžka hlavne: 2,30 m
Šírka: 0,437 m (iba hlaveň)
Typ náboja: 30 × 173 mm
Kaliber: 30 mm kaliber
Úsťová rýchlosť strely: 1 070 m/s
Kadencia: 4 200
Maximálny dostrel: 1 220 m
Zásobovanie muníciou: Bezčlánkový zásobovací systém
Kanón GAU-8 Avenger na stíhacom lietadle A-10 Thunderbolt II

General Electric GAU-8 Avenger je 30 mm hydraulicky riadený, sedem-hlavňový rotačný kanón typu Gatling, ktorý sa montuje na bojové lietadlá Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II Vzdušných síl USA. Patrí medzi najväčšie, najťažšie a najsilnejšie kanóny v armáde USA. Bol navrhnutý špeciálne na protitankové úlohy a dosahuje vysokú palebnú rýchlosť.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

GAU-8 bol vyvinutý ako paralelný program popri programe AX (Attack Experimental), ktorý vyrábal stíhacie lietadlá A-10. Špecifikácia pre kanóny GAU-8 bola stanovená v roku 1970,[2] s konštrukčnými návrhmi spoločností General Electric a Philco-Ford. Oba prototypy AX, YA-10 a Northrop YA-9 boli navrhnuté tak, aby mohli použiť zbraň, hoci v priebehu prvej súťaže nebolo použitie možné, a ako dočasná náhrada bol používaný kanón M61 Vulcan. Po zložení celého kanónu GAU-8 (správne A/A 49E-6 Gun System),[3] predstavoval asi 16 % z celkovej hmotnosti stíhacieho lietadla A-10.

Stíhacie lietadlá A-10 spolu s kanónmi GAU-8/A boli uvedené do prevádzky v roku 1977. Tie boli vyrábané spoločnosťou General Electric, hoci General Dynamics bol zodpovedný za výrobu a podporu až od roku 1997, kedy bola divízia predaná spoločnosťou Lockheed Martin spoločnosti General Dynamics.[3]

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

GAU-8 váži 280 kilogramov, ale kompletná zbraň spolu s nabíjacím systémom a plným zásobníkom 1 828 kilogramov. Jeho dĺžka je 5 931 mm od ústia hlavne až po najzadnejší bod strelného systému. Zásobník na strelivo má v priemere 88 cm a dĺžku 1,82 metra.[4] Pojme 1 174 nábojov, ale najčastejšie sa plní 1 150 nábojmi. Úsťová rýchlosť zápalnej pancierovej prieraznej strely je 990 m/s, čo je takmer rovnako ako podstatne ľahší 20 mm náboj guľometu M61 Vulcan.

Palebný systém[upraviť | upraviť zdroj]

Presnosť[upraviť | upraviť zdroj]

GAU-8/A je veľmi presný a kadencia dosahuje bez problémov od 2 100 až po 4 200 rán za minútu. Úsťová rýchlosť GAU-8/A je približne rovnaká ako u kanónu M61 Vulcan, ale jeho ťažšia munícia je deštruktívnejšia a má vynikajúce balistické vlastnosti. Jej letový čas do 1 200 metrov je o 30 % kratší ako strela M61, pretože projektil po opustení hlavne spomaľuje omnoho pomalšie, a tým vzniká rozdiel asi 3 metre. Presnosť GAU-8/A po montáži do A-10 je dimenzovaná na „5 mil, 80 percent“, čo znamená 80 percent striel vystrelených na 1 200 metrov zasiahne cieľ do polomeru 6,1 metra. Pre porovnanie, kanón M61 je dimenzovaný na 8 miliradiánov.[5]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré technológie GAU-8/A boli prevedené do menších 25 mm GAU-12/U Equalizer, ktoré sa dodávali pre lietadlá AV-8B Harrier II a sú asi rovnako veľké ako kanón M61. Žiadne zo súčasných alebo plánovaných lietadiel okrem A-10 nemá celý systém Avenger.[4]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Presnosť: 80 % vystrelených striel na vzdialenosť 1 200 metrov zasiahne cieľ do polomeru 6,1 metra
  • Prieraznosť panciera:
    • 69 mm na 500 metroch
    • 38 mm na 1 000 metroch

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A-10/OA-10 Thunderbolt II [online]. GlobalSecurity.org. Dostupné online.
  2. GAU-8/A Avenger [online]. National Museum of the USAF, [cit. 2009-09-14]. Dostupné online.
  3. a b GOEBEL, Greg. A-10: Development & Description [online]. 1. október 2008, [cit. 2009-09-14]. Dostupné online.
  4. a b Spick 2000, p. 44.
  5. GAU-8 Avenger [online]. [Cit. 2009-09-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]