Galileo (navigačný systém)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Navigačný systém Galileo je plánovaný kozmický systém, ktorý by sa mal stať alternatívou k americkému armádou kontrolovanému systému GPS a ruskému systému GLONASS. Jeho výstavbu realizuje Európska únia. Systém Galileo by mal být prevádzkyschopný od roku 2014.

Vlastnosti systému[upraviť | upraviť zdroj]

Systém má pozostávať z 27 operačných družíc, obiehajúcimi vo výške približne 23 tisíc kilometrov nad povrchom Zeme po dráhach so sklonom 56° k zemskému rovníku v troch rovinách, vzájomne voči sebe posunutých o 60° (uzlovej priamky). Ďalšie tri družice, po jednej v každej rovine, budú tvoriť operačnú zálohu na obežnej dráhe, aby systém mohol byť pri technickom výpadku ktorejkoľvek družice okamžite doplnený na plný počet.

Mal by poskytovať:

  • Vyššiu presnosť (v porovnaní s existujúcimi navigačnými systémami) dostupnú všetkým používateľom
  • Väčšie pokrytie signálom družíc obiehajúcich na vyšších obežných dráhach. Z tejto výhody bude ťažiť napríklad Škandinávia, ako najsevernejšia európska oblasť.
  • Galileo by sa mal stať spoľahlivým, verejnosti celosvetovo dostupným satelitným navigačným systémom, využiteľným súčasne európskymi štátmi aj pre vojenské účely.

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

Galileo prinesie tri druhy kvality služieb.

  • Open Service (OS) bude pre každého zdarma. Jeho signály budú využívať 2 pásma:1 164 – 1 214 MHz a 1 563 – 1 591 MHz. Prijímače budú mať horizontálnu presnosť lepšiu ako 4 m a vertikálnu lepšiu ako 8 m (alebo horizontálne pod 15 m a vertikálne pod 35 m pri použití jedného pásma). Pretože bolo dosiahnutej dohody o kompatibilite s americkým systémom, budúce prijímače navyše budú zároveň využívať aj GPS.
  • Šifrovaný Commercial Service (CS) bude spoplatnený a poskytne presnosť lepšiu ako 1 m. V kombinácii s pozemnými stanicami môže dosiahnúť presnosť až 10 cm. Bude využívať tri pásma – dve použité OS a navyše 1 260 – 1 300 MHz.
  • Šifrované Public Regulated Service (PRS) a Safety of Life Service (SoL) poskytnú presnosť podobnú OS. Budú však odolnejšie proti rušeniu a budú schopné detegovať problémy do 10 sekúnd. Využívať ich budú ozbrojené zložky a dopravcovia, pre ktorých by strata presnosti mohla ohroziť ľudské životy (riadenie letovej prevádzky…).

Okrem uvedených navigačných služieb budú družice systému Galileo poskytovať aj služby núdzovej lokalizácie v rámci celosvetovej družicovej záchrannej služby Sarsat/Kospas. Oproti nej družice oznámia stroskotancovi, že jeho signály boli zachytené a lokalizované.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt bol pomenovaný podľa významného talianskeho vedca Galilea Galileiho, ktorý sa okrem iného zaujímal aj o problémy námornej navigácie.

História realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 28. decembra 2005 bola do vesmíru vyslaná prvá technologická navigačná družica pre testovanie komponent tohto systému, pomenovaná Giove-A. Vyniesla ju z kazašského kozmodrómu Bajkonur ruská raketa Sojuz-FG/Fregat.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]