Garabogazköl Aylagy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 41°21′6″S 53°35′42″V / 41.35167°S 53.59500°V / 41.35167; 53.59500
Garabogazköl
(Кара-Богаз-Гол)
Kara-Bogaz-Gol
lagúna
Kara bogaz gol.jpg
Garabogazköl z vesmíru (Foto: NASA)
Pôvod názvu: jazero Čierneho hrdla
Štát Turkménsko Turkménsko
Región provincia Balkan
Prítok Morská rieka
Nadmorská výška
Súradnice 41°21′6″S 53°35′42″V / 41.35167°S 53.59500°V / 41.35167; 53.59500
Hĺbka 3,5 m
Objem 128 800 000 000 
Rozloha 18,400 km² (1 840 ha)
Garabogazköl je ľahko identifikovateľný záliv na východnom brehu Kaspického mora (Foto: NASA)
Garabogazköl je ľahko identifikovateľný záliv na východnom brehu Kaspického mora (Foto: NASA)
Wikimedia Commons: Kara bogaz gol

Garabogazköl (Aylagy) (-po turkménsky; rus. Кара-Богаз-Гол - Kara-Bogaz-Gol) je lagúna Kaspického mora v provincii Balkan v Turkménsku. V preklade názov znamená jazero Čierneho hrdla. Jeho rozloha je 18400 km².

Od hlavnej časti mora je oddelená miestami len kilometer širokou rovnomennou kosou, cez ktorú vedie asi 200 metrov široký a 11 kilometrov dlhý rovnomenný prieliv. Hladina lagúny je 30 metrov pod úrovňou svetových morí a z dôvodu rýchleho odparovania vody v lagúne o 4,5 metra nižšie ako hladina Kaspického mora, a tak v prielive vznikla stála morská rieka s rýchlosťou toku 1 až 3 m³/s. Lagúna je maximálne 3,5 metra hlboká. Oproti Kaspickému moru má omnoho vyššiu salinitu - 280 až 305 ‰.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže sa hladina Kaspického mora neustále znižuje z dôvodu vyparovania vody, v roku 1972 vznikli plány na prehradenie prielivu, ktorá by regulovala odtok vody do lagúny Garabogazköl, ktorý vtedy dosahoval 10 až 12 km³ za rok, narozdiel od súčasných 2 až 3 km³ ročne. V roku 1980 lagúnu úplne oddelili od mora, čo viedlo k úplnému vyschnutiu lagúny v roku 1982. Následkom bola rozsiahla ekologická katastrofa, keď soli z vysušeného dna lagúny odvial vietor a tie následne kontaminovali pôdu a spôsobili zdravotné problémy mnohým obyvateľom stovky kilometrov v smere vetra na východ od lagúny. Na fotografiách NASA z 20. augusta 1984 je vidieť úplne vyschnutú lagúnu. Po tejto katastrofe čiastočne obnovili prítok vody do lagúny. V roku 1992, keď hladina vody v Kaspickom mori začala stúpať, priehradu prelomili a lagúna bola opäť napustená vodou.

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí zálivu sa nachádza niekoľko sídiel, väčšinou okolo priemyselných závodov na ťažbu minerálov a solí (mirabilit) zo zálivu, ako napríklad mesto Garabogaz (predtým Bekdaš), centrum ťažby sulfátov. Mesto sa síce nachádza na kose oddeľujúcej lagúnu, no leží na brehoch Kaspického mora. Má 7300 obyvateľov (1991).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]