Geologická mapa
Geologická mapa je mapa, ktorá znázorňuje priestorové rozšírenie o orientáciu hornín na kartografickom podklade, ktorým je väčšinou klasická topografická mapa. Horniny, litologické, litostratigrafické alebo geologické jednotky sú v mape znázornené rôznymi farbami, šrafou a značkami.
Geologické mapy sú dôležitými podkladmi pre rad ďalších máp, jednak pre iné špeciálne mapy ale aj ďalší výskum orientovaný v priestore geovied. Geologické mapy sú základným výrazovým prostriedkom geológie a vyjadrujú znalosti o geologickej stavbe skúmaného územia v období, kedy boli publikované. Nedostatok vhodných alebo kvalitných geologických máp, prípadne celková neznalosť geologických podmienok v určitom území, môže viesť k následným chybám pri riešení závažných projektov ako sú vodné nádrže, skládky nebezpečných odpadov, líniové stavby alebo jadrové elektrárne[1].
Typy geologických máp[upraviť | upraviť zdroj]
Klasické (resp. základné) geologické mapy vyjadrujú výskyt hornín na povrchu, v prípade že znázorňujú aj horniny kvartéru, označujú sa ako zakryté, ak neobsahujú výskyty kvartérnych hornín, nazývajú sa odkryté geologické mapy. Rôzne špeciálne geologické mapy môžu vyjadrovať rozšírenie špecifických, hornín, tektonických jednotiek, ložísk nerastných surovín, hydrogeologických štruktúr a pod. Niektoré mapy, hlavne zaoberajúce sa ložiskami, môžu vyjadrovať aj podpovrchové rozšírenie hornín. Existujú aj mapy podložia sedimentárnych panví, ktoré rovnako nevyjadrujú informácie z povrchu. Na vyjadrenie viacrozmernosti geologického prostredia sa využívajú jednak typické štruktúrne značky, ktoré vyjadrujú orientáciu (smer a veľkosť sklonu) vrstiev, bridličnatosti a podobne, alebo tzv. mapy izopách, ktoré vyjadrujú hrúbku určitých sedimentárnych telies, prípadne celých paniev (napr. hrúbka neogénnych sedimentov v Panónskej panve). Mapy sú väčšinou doplnené aj geologickým rezom, ktorý má znázorňovať informácie o stavbe oblasti do hĺbky obyčajne prvých niekoľko kilometrov.
Na základe mierky sa geologické mapy delia na[2]:
- prehľadné geologické mapy – 1 : 100 000 a menšie mierky (1 : 200 000 atď.)
- základné geologické mapy – 1 : 25 000, alebo 1 : 50 000
- podrobné geologické mapy – 1 : 10 000 a väčšie.
Geologické mapy zobrazujúce predpokladaný povrch Zeme v predošlých geologických obdobiach sa nazývajú paleogeografické mapy.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršia zachovaná geologická mapa sa nazýva Turínsky papyrus, bola vyrobená okolo roku 1150 pred našim letopočtom.[3]
Za prvú modernú geologickú mapu je považovaná mapa Spojeného kráľovstva, ktorú v roku 1815 zhotovil Angličan William Smith. Dnes sa tvorbou geologických máp v každej krajine zaoberá štátom poverená geologická služba. Na Slovensku je týmto orgánom Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Prvé geologické mapy územia Slovenska pochádzajú zo začiatku 19. storočia[4].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Marko, F., Reichwalder, P., Jablonský, J., Vojtko, R., 2007, Geologické mapovanie. Metódy terénneho geologického výskumu. Univerzita Komenského, Bratislava, 112 s.
- ↑ Petránek, J. Geologická mapa, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2011-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Harrell J. A., Brown V. M. 1992, The world’s oldest surviving geological map — the 1150 BC Turin papyrus from Egypt. Journal of Geology, 100,s. 3-18
- ↑ Nagy, A., Fordinál, K., Maglay, J., Kováčik, M., Kohút, M., Hraško, Ľ., Martinský, L., 2016: Slovensko na geologických mapách od roku 1915 do súčasnosti. Geologické práce, Správy 128, s. 1 - 76
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geologická mapa
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Nagy, A., Martinský, L., 2012, Publikované geologické mapy z územia Slovenska počas existencie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (1940 – súčasnosť). Dostupné online
