Giberelín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
GA1, pravdepodobne najbežnejší rastlinný giberelín
GA3, prvý objavený giberelín tvorený hubou Giberella fujikuroi. Od rastlinného GA1 sa odlišuje jednou dvojitou väzbou. Podobnosť týchto látok je príčinou ich podobného účinku v rastlinách

Giberelínyrastlinné hormóny zodpovedné hlavne za výšku rastlín. Prvý giberelín, kyselinu giberelovú (GA3) izoloval v roku 1956 japonský biológ Teijiro Yabuta, z huby Giberella fujikuroi. Huba spôsobuje chorobu nazývanú „bakanae“, ktorá sa prejavuje prehnaným rastom rastlín ryže do výšky, potom žltnutím a úhynom.

Najtypickejší pre rastliny je giberelín GA1.

Syntéza giberelínov[upraviť | upraviť zdroj]

Giberelíny sú izoprenoidy, syntetizované v rastlinách v tvz. terpenoidnej dráhe kde sa z 3 molekúl acetylkoenzýmu A vytvorí kyselina mevalónová. Ďalším medziproduktom (a základnou jednotkou) je päťuhlíkový izopentenyl pyrofosfát (IPP). Giberelíny sú diterpény, takže ich základná kostra obsahuje 4 jednotky IPP, spolu 20 atómov uhlíka. Uhlíkový reťazec podlieha cyklizácii v proplastidoch meristémov. Syntéza sa ukončuje v endoplazmaticom retikule. Pre biologickú funkciu giberelínov je veľmi dôležitá poloha hydroxylových skupín.

Giberelíny sa tvoria hlavne v semenách, a meristémoch koreňov, alebo mladých listov. Môžu sa však tvoriť aj v iných bunkách, najmä pri nedostatku cukru, alebo pri kyslíkovom strese.

Inaktivácia giberelínov (na skladovacie účely) je možná ich konjugáciou s glukózou.

Fyziologické účinky giberelínov[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýraznejším prejavom účinkov giberelínov je podpora predlžovacieho rastu stoniek. Rastliny tvoriace ružicu prízemných listov majú v nich zväčša málo giberelínov, pri ich umelom dodaní môžu vytvoriť vysokú stonku. Naopak rastliny s vysokou stonkou (s veľkou vzdialenosťou jednotlivých listov), majú prirodzene vysokú hladinu giberelínov.

Giberelíny (GA9) podporujú kvitnutie niektorých druhov, najmä tých ktoré kvitnú v chladnejšom období roka.

Aktivujú klíčenie semien. V semenách sa často nachádza väčšie množstvo GA12, ktorý je neaktívny. Z neho sa však môže rýchlo vytvoriť aktívna forma, ktorá napomáha v prvých fázach klíčenia. Tvorba aktívnych giberelínov je často aktivovaná chladom. Bez pôsobenia chladu niektoré semená neklíčia (potrebujú odpočinok v chlade - dormanciu). Ak im však umelo dodáme aktívne giberelíny, pôsobenie chladu nie je potrebné.

Giberelíny tiež môžu podporovať rast niektorých plodov, prípadne oddialiť ich starnutie.