Gravimetria (geofyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gravimetria je medziodbor geofyziky a geodézie, ktorý študuje tiažové pole Zeme, prípadne iných vesmírnych telies. Meria sa pomocou gravimetrov.

Gravimetria sa obyčajne delí na 2 odbory:

Používané jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

Gravitácia je meraná vo forme tiažového zrýchlenia [g]. Jej jednotkou v sústave SI je meter za sekundu na druhú (skrátene m/s2 resp. m.s-2). V praxi sa však kvôli nízkym meraným hodnotám používa odvodená jednotka µm.s-2. Inou používanou jednotkou je Gal (1 Gal = 10-2 m.s-2 resp. 1 cm × sekunda na mínus druhú). 1 mGal sa teda rovná 10 µm.s-2.

Gravitačná anomália[upraviť | upraviť zdroj]

Zemské gravitačné anomálie, výsledok projektu NASA - GRACE (Gravity Recovery And Climate Experiment).

Zem nie je dokonalá guľa, ale v dôsledku svojej rotácie je deformovaná do tvaru oblátneho sféroidu, ktorého polárne oblasti sú sploštené, zatiaľ čo oblasti okolo rovníka sú vypuklejšie. Priemer v oblasti rovníka je približne o 20 km väčší ako v oblasti pólov. Zemské gravitačné pole preto musí byť vypočítavané zo sféroidu. Priemerná hodnota tiažového zrýchlenia je v oblasti 45. stupňa zemepisnej šírky asi g = 9,80665 m/s2. Táto hodnota však klesá smerom k rovníku a stúpa smerom k pólom. Celkový rozdiel medzi tiažovým zrýchlením na póloch a rovníku je asi 0,5%[1].

Tiažové zrýchlenie nie je na všetkých miestach zemského povrchu rovnaké z rôznych dôvodov. Nameraná hodnota tiažového zrýchlenia závisí hlavne od nadmorskej výšky, zemepisnej šírky ale v menšej miere aj od topografie (resp. okolitého reliéfu). Gravitačné anomálie sú rozdiely medzi skutočným gravitačným polom na určitom mieste a priemernými referenčnými hodnotami vypočítanými zo sféroidu. Najbežnejšie používanou v praxi je úplná bouguerova anomália, ktorá je odvodená od hodnoty nameraného tiažového zrýchlenia, korigovaná o viacero hodnôt odvíjajúcich sa od zemepisnej šírky, vplyv okolitého reliéfu, vplyv hypotetickej bouguerovej dosky, guľovité zakrivenie povrchu a iné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lowrie, W., 2007, Fundamentals of Geophysics. Cambridge University Press, Cambridge, 381 s.